Kaviár, ustrice, hľuzovka. Určite ich každý z nás videl minimálne na plátne v nejakej tej bondovke. No sú aj také snobské pochúťky, ktoré by sa na plátno nikdy nedostali. Lebo sú, jemne povedané, zúfalo nefotogenické. Ako napríklad angulas.

Svieti v ponuke ľahkých predjedál skoro všetkých reštaurácií v Toskánku, Umbrii či Lazia, no máloktorý návštevník neznalý veci si ju objedná. Pritom ide o jednu z najchutnejších záležitostí, ktoré ponúka talianske gastronomické leto. Navyše s históriou ako remeň: panzanella.

Je tu koniec školského roka, pred nami prázdniny plné kúpalísk, kolotočov, cirkusov a pútí. Všade sa nachádza za priehrštie sladkostí, ktoré lákajú a vábia. Medzi nimi sa na prvom mieste vyníma jedna maškrta, tá najstaršia – obyčajná lízanka.

Je zelené a v mažiari vyvoláva rešpekt. Krásna smaragdová farba je taká intenzívna, že pôsobí až jedovato. Vôňa je rovnako silná a vyráža dych. No potom sa tá pasta hodí na cestoviny, rozriedi vodou a je to krása nevídaná. Pesto.

Keď sa pripravuje, je to nádhera. V hrnci sa nám prevaľuje nadýchaná perina, ktorá len čaká na to, aby niečo zakryla a neskôr v peci dodala jedlu jemnú mliečnu chuť a krehkú kôrku. Biela perina sa volá bešamel.

V tom čase sa celé Japonsko dá do pohybu. Ceny hotelových izieb raketovo stúpnu, rovnako ako leteniek. Každý cestuje za tou svojou najkrajšou čerešňou či celým sadom, aby si pod rozkvitnutou korunou vychutnal zelený čaj s obligátnym wagashi.

Niekto si povie: nevídali – obyčajný zapečený sendvič. No vo Francúzsku je to hotové náboženstvo. Konkrétne kaviarenské. A v súčasnosti, po vlne burgrov a poké, opäť naberá do košiara zablúdené ovečky. Francúzsky zvodca croque monsieur (čítame krok mesié).

Na svete existuje nepreberné množstvo chlebov – kvasených, nekvasených, tmavých, bielych, celozrnných. O niektorých sme tu už písali. Poznáme indický naan, maďarský langoš či náš posúch. No len malé množstvo chlebov sa môže pochváliť, že ich vymysleli vojaci. Perzský sangak.

Jahňacina, šunka, vajíčka, kysnuté koláče. Tradičná veľkonočná tabuľa. V každom kraji trošku inak, no vždy veľa a so srdcom na dlani. Všetkému však kraľuje obradový koláč. Niekde mu hovoria paska, inde baba. V Taliansku je to holubica.

U nás ich nenájdeme tak často v ponuke ako v Taliansku, kde ešte pred takými piatimi rokmi znova zažívali svoj boom a dodnes sú pevnou súčasťou menu taverien a bistier. Zarážajúca kombinácia dvoch kultúr: penne alla vodka.