Pri potulkách Španielskom, Portugalskom či Južnou Amerikou natrafíme zvyčajne ráno na čosi, čo z diaľky pripomína pokrkvané párky a zblízka pečivo. Vytŕča z tanierikov či dokonca papierových vreciek a ľudia ho konzumujú s neskrývanou vášňou. Churros (čítame čuros).

Cítiť ho zďaleka. Už keď sa v tých sparných horúčavách človek blíži k miestnemu trhu, kde ženičky posedávajú pri rozprestretých plachtách s ťažko identifikovateľnou zeleninou, je to tam. Ťaživý závan ovocia, ktoré vyzerá naozaj impozantne. Durian.

Je skoré ráno a Paríž sa ešte len prebúdza. Rýchla sprcha, niečo nenútené na seba, topánky, kľúče a zbehnutie po schodoch. Prejsť po ulici zopár metrov spolu s podobne postihnutými a postaviť sa do radu pred najbližšiu pekáreň. Bageta.

V poslednom čase polovicu gastronomických debát v časopisoch a na sociálnych sieťach okupuje jeden-jediný fenomén. Človek by sa nazdal, že pôjde o niečo výnimočné, no kdeže: jednoduchý žemľový sendvič, kde strednú časť tvorí hovädzia fašírka: hamburger.

V súčasnosti sa s ním stretávame predovšetkým na letiskách, v turistických obchodoch s lokálnymi sladkosťami, no kedysi to bola cukrovinka číslo jeden. Na Blízkom východe sa kupuje halva či baklava, v Japonsku moči a v Amerike či Británii fudge (čítame fadž).

Hubárska sezóna je v plnom prúde, sociálne siete sa zapĺňajú nevyžiadanými fotkami plných košíkov, dovolenkujúcich potomkov vystriedali lesknúce sa klobúky hríbov, kozákov a suchohríbov. Z každého koša však vytŕča vždy huba, ktorú na prvý pohľad spozná každý: bedľa.

Vajcia sú nielen chutné, ale dodávajú telu okrem plnohodnotných bielkovín aj množstvo vitamínov a minerálov. Navyše sú od prírody perfektne „zabalené“, čo sa týka funkčnosti aj estetiky.

Sú ingrediencie, o ktorých by sme niekedy radšej nič nevedeli. Mnohí dodnes netušia, že klobásky sa plnia do vypratých čriev alebo že do tlačenky sa dávali napríklad aj uši. Najväčšie emócie však ako ingrediencia odjakživa vzbudzovala krv.

Jeho vôňu rozpoznáme na prvé nadýchnutie, chuť hneď po zahryznutí. Nie je to však korenie, ktoré by sa používalo samostatne a často. Skôr dopĺňa paletu rôznych zmesí, ktoré nám potom pripomínajú sviatky či slávnostné chvíle. Aníz.

Môže byť mäsové – hovädzie, jahňacie, bravčové, dokonca z kačky či sliepky –, ale aj výhradne zeleninové, dnes by sme povedali vegánske. Každý, kto vie ako-tak variť, sa s ním už stretol, hoci nepoužil práve jeho odborný názov: ragú.