Česká literárna teoretička, prozaička a esejistka Daniela Hodrová (5. júla 1946 – 31. augusta 2024) zomrela pred čosi vyše mesiacom. Bola spolu s Vladimírom Macurom našou kamarátkou od osemdesiatych rokov dnes už naozaj minulého storočia.

Na rozlúčke s prezidentským pôsobením Zuzany Čaputovej v .klube pod lampou prehovoril aj majiteľ Teplárne Roman Samotný, ktorého priatelia boli na Zámockej ulici zavraždení.

Nepísaná dohoda po hanebnom atentáte, že všetci máme teraz viac vážiť slová, aby sa ďalej neživila nenávisť, vyzerá na prvý pohľad rozumne. Ale je takou? Je to naozaj spoločná snaha o upokojenie?

Po nenávisti prichádza spravidla na radu pomsta. Myšlienková, slovná alebo skutočná. Jej viditeľnou obeťou sa stal naposledy predseda vlády Robert Fico, menej viditeľnou celá slovenská spoločnosť omámená relativizáciou pravdy, dezinfoscénou a populistickou politikou.

Inšpiračné zdroje sa prekonávajú ťažko, no keď sa to podarí a skupina nájde svoju tvár, stojí to za to. Anglická kapela Marillion to v osemdesiatych rokoch dokázala a progresívnemu rocku vdýchla celkom nový život.

Je to 55 rokov, čo na zelenú lúku pri neznámom mestečku Bethel 65 km od New Yorku prišlo pol milióna ľudí, aby oslávili „tri dni mieru a hudby“. Woodstock bola úplne šialená akcia štyroch poloamatérov, ktorá mohla stroskotať v podstate kedykoľvek, ale osud to tak chcel, že to nakoniec dopadlo dobre. Nielen dobre. Woodstock sa stal ikonou, symbolom doby.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

„Mám svoj život, mám plány. Cez víkend budem robiť veci, o akých sa ti ani nesnívalo. Veci, ktoré by si nedokázal. Páči sa ti moje oblečenie? Fakt? Hneď sa cítim lepšie, keď viem, že si mi pokazila život.“ Solène Marchandová stojí pred zrkadlom a zmýva si z tváre make-up – masku, za ktorou skrývala skutočné emócie zo stretnutia s exmanželom a jeho priateľkou.

Reprezentanti kultúrnej obce považujú novelu za ohrozenie fungovania slobodnej a odborne spravovanej kultúry.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pohybujúci sa suverénne v oblasti súčasnej európskej a svetovej kultúrnej antropológie.