Nech už je to s maľbou na Slovensku akokoľvek, faktom zostáva, že práca jej tvorcov nie je finančne ohodnotená. Iba málo odvážlivcov, ktorí ukončia štúdium na VŠVU môže v tejto svojej „záľube“ pokračovať bez toho, aby sa „nezapredali“ a nezamestnali sa v štátnej inštitúcii alebo v súkromnom sektore.

Väčšinový verejný obraz skínov je, že majú vyholené lebky, bombery, baganče, zdravia sa vystretou pravicou a hajlujú. To je však len viditeľné „perie“, deklarácia skupinovej príslušnosti.

Slovenský mládežnícky hokej krváca. Posledná silná generácia Gáboríka, Hossovcov, Cháru či Svatoša nemá alternatívu. Starší hráči sú síce stále nesmierne kvalitní, no je zrejmé, že Demitra, Stumpel, Šatan či Pálffy dajú reprezentácií onedlho definitívne zbohom. Kto ich nahradí?

Ak by sme všetky gýčovité mýty a odležané stereotypy o Slovensku a Slovákoch vložili do mlynčeka na mäso, čo z neho vylezie? Kriváň, salaš, ovečky, bača.

Chasid umot ha-olam znamená v

Sú ľudia, ktorým nestačí zájsť raz za rok na spoveď a

Mal som možnosť spoznať stovky osudov ľudí, ktorí prežili holokaust. Niektorí v koncentračných táboroch, iní sa skrývali „na slobode“ v rôznych úkrytoch, neraz za nepredstaviteľných podmienok. Ich rozprávania väčšinou charakterizujú temné farby smútku, bolesti, fyzického a psychického utrpenia.

Odišli sme z KDH. Pokúsim sa opísať rozhodujúce okamihy, ktoré o tom rozhodli.

Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.