Náš nos – náš pán je názov rozhovoru s českým antropológom a etológom Janom Havlíčkom, odborníkom na rolu čuchu v ľudskej komunikácii (Lidové noviny, Pátek, 3. 1. 2014, č. 1, s. 29). Havlíček sa venuje výskumu čuchu a zmyslového vnímania. Zmyslové vnímanie zažíva v posledných desaťročiach vo vedeckom výskume veľký boom. Ak sa ešte pred niekoľkými desaťročiami vytesňovalo, lebo sa pokladalo za „nespoľahlivé“, dnes vieme vytvárať čoraz jemnejšie a spoľahlivejšie škály farieb, zvukov, dotykov, chutí, pachov, bolestí a závratov, vratkých stavov, ktoré sú príznakmi našich emocionálnych rozpoložení, naladení a atmosfér a som presvedčený, že všetko smeruje k vzniku modálnej semiotiky ako teórie znakov, vyjadrujúcich celú škálu ľudských emócií.

Minister financií chce meniť odvody. Hovorí, že systém je dlhodobo deformovaný v prospech živnostníkov a dohodárov a v neprospech zamestnancov.

Prvý nám kedysi mával z televíznej obrazovky so slzami v očiach. Druhý minulý týždeň urážal ľudí ako Peter Zajac, ktorí sa vraj „trtošili po tomto štáte“. Navonok odlišný spôsob odchodu zo scény je však v čomsi podobný.

Slovenská parlamentná demokracia takúto šialenú tajnú voľbu ešte nezažila. Vládne kluby si vraj kontrolovali svojich poslancov tak, aby ani najsivejšia koaličná myš nezvolila za generálneho prokurátora kandidáta Smeru. Zorganizované to bolo naozaj geniálne: za Dobroslava Trnku hlasovali minimálne štyria vládni poslanci.

Výsledky facebookových volieb .týždňa, v ktorých volilo 2121 platných hlasov, sú zrátané. Poradie: 1. SaS, 2. SDKÚ-DS, 3. KDH, 4. Most-Híd, 5. Smer.

Najprv som sa dočítal, že Gustáv Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko. O dva dni neskôr prehovorila ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ako pracovala v ruskej továrni na trolov, z ktorej ju vyhodili práve preto, že o tom hovorila. Ďalší deň nám oznámilo dvesto donských kozákov, že sa vydávajú na koňoch po stopách Nočných vlkov, aby oslávili v auguste sedemdesiate výročie dobytia Berlína a že nás pri tej príležitosti poctia svojou návštevou. A že druhá, menšia skupina bude demonštrovať dvesté výročie ruského víťazstva nad Napoleonom pochodom na Paríž.

V pondelok 13. apríla 2015 zomrel v meste Lübeck Günther Grass, jeden z najvýznamnejších nemeckých spisovateľov dvadsiateho storočia. Hoci ho nakoniec dobehla vlastná minulosť, budeme si ho pamätať najmä ako umelca a svedka.

Pri hľadaní údajov o protestoch iniciatívy Veda chce žiť som narazil na text Mateja Stana Akčný plán RIS3. Za nezrozumiteľnou novorečou názvu RIS3 sa skrýva „implementácia Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR na roky 2014 – 2020". Ak si myslíte, že je rovnakým newspeakom ako skratka RIS3, nemýlite sa. A čo je „inteligentná špecializácia SR“, to sa z neho aj tak nedozviete.

K základným slovenským historickým stereotypom patrí naše zdvojené vnímanie sveta. Sme súčasťou NATO a Európskej únie, ale polovica z nás by bola najradšej niekde medzi západnou Európou a Ruskom. Prezident našej krajiny sa nachádza mysľou na Západe, predseda vlády v Rusku. Mnohí z nás nevedia, či má prezident oslavovať koniec druhej svetovej vojny v Kyjeve, alebo v Moskve. Sme naučení hovoriť dvoma jazykmi, jedným v Bruseli a druhým doma, ale rovnako sme hovorili iným jazykom doma a v Prahe, Moskve, Viedni a Budapešti.

Vyzerá to trochu nelogicky: oproti minulej decembrovej voľbe, v ktorej Dobroslav Trnka neprešiel len o vlas, sa zmenil len fakt, že vládni poslanci hlasovali pod omnoho menším tlakom. No Trnka získal len 70 hlasov a vláda Ivety Radičovej s prehľadom prežila. Ako je to možné? A mali by sme nabudúce voliť genprokurátora v priamej voľbe?