Nikde na svete som nevidela spoločnosť, v ktorej by si ľudia navzájom finančne pomáhali tak ako tu, v Nepále. Aj tí chudobní. Kade chodím, počúvam šialené príbehy. Môj kamarát Buddha mi na otázku, kde je tak dlho jeho mama, odpovedal: „Momentálne pracuje v Ománe. Nezarába veľa, len 100 eur mesačne ako upratovačka.” „Ale veď toľko sa dá zarobiť aj tu, tak prečo je tam?” pýtam sa nechápavo.” No, lebo bratranec ju uviedol ako ručiteľa, keď si požičiaval peniaze v dedinke, odkiaľ pochádzame, aby mohol začať nový život v Hongkongu.” Ešte stále to neviem pochopiť. „Ručiteľa?

som práve pri Jadrane, kde som chcel pár dní vnímať len ruch starých mestečiek a krásne farby mora. Lenže Teba chcú posadiť na psychiatriu, a to je také šialené, že Ti musím napísať.

Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Bežná politická správa je ako podenka. Prežije minútu, deň. Mediálna vôľa nášho prezidenta, zúčastniť sa na jaltskom summite, žila dokonca celý týždeň. Minister zahraničných vecí ho pochválil, že je pripravený pricestovať na Ukrajinu, ale za predpokladu, že sa zmení legislatíva, ktorá viedla k tomu, že Julia Tymošenková je vo väzení, a že sa jej umožní vycestovať do Nemecka.

Dostali sme desať z desiatich. Chcem sa podeliť o toto ohodnotenie so všetkými, ktorých sa týka, preto o ňom neskromne napíšem. Desať z desiatich bodov udelil nášmu festivalu prestížny portál virtualfestivals.com. Áno, ide čisto o subjektívne zhodnotenie dvoch ľudí. Áno, vždy keď čítam nejakú negatívnu reakciu, pomyslím si, že nie každému sa dá vyhovieť, každý zažije každú jednu akciu po svojom a rozdiely sú, našťastie, veľké, aj každú pesničku každý počuje inak, niekto je nadšený, iný prepína. Tak je to dobre, inak by bol svet neskutočne nudný. Aj tých desať z desiatich je len názor jedného malého tímu, ale aj tak sa chcem o radosť z neho podeliť so všetkými, ktorých sa týka.

Novú vládu doprava akoby ani nezaujímala. K tomuto šokujúcemu zisteniu sa dá prísť po prečítaní časti programového vyhlásenia o doprave, poštách a telekomunikáciách. Ťažko tomu rozumieť. Lebo je to sektor, v ktorom sa dá pred voličmi dobre zabodovať a Smer si to už vyskúšal pri predraženej PPP stavbe rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.

Nemáme zlato (tri dni pred koncom olympiády nám v zbierke chýba) a tak sa ako vždy začína polemizovať o slovenskom športe. Proces, ktorý sa opakuje každé štyri roky. Lámeme palicu nad tými, ktorí neuspeli.

Hymny majú zaujímavý život. Dá sa na nich pekne vidieť, čo dokážu detaily. Texty sú väčšinou tie šťastnejšie, aj keď, aj tu sa vie udiať všeličo. Neviem, čo by Janko Matúška povedal na maličkú zmenu, keď sa v tej našej zmenilo v prvej slohe „sa“ na „ich“. Týmto sa totiž zmysel druhej slohy úplne pootočil. Chceme zastaviť niečo, čo nás má prebrať. Áno, tvrdý spánok je úžasný, sám by som chcel byť často medveďom v zime, ale neviem, neviem, či to tak Janko myslel. S hudbou je to ešte zapeklitejšie.

Najlepšie internetové stránky sú tie, ktoré google nenájde, najinšpiratívnejšia literatúra vychádza v tých najzapadnutejších vydavateľstvách, hudba podobne, pričom sa určite nedá stiahnuť a ak sa dá, tak nie je vo formáte MP3. Skôr bude na platni, aj keď pre tie najzaujímavejšie nahrávky som musel oprášiť kazeťák. Prišli konvenčnou poštou na kazete, ani som nevedel, že sa ešte dajú kúpiť čisté pásky. S filmami je to podobné, o divadle neviem, ale určite tam kdesi je. Na absolútnej periférii, v totálnom undergrounde. Tam je tvorba vždy najslobodnejšia a najbezpečnejšia. Ukrytá pred všetkými potenciálnymi predavačmi, ukrytá pred potencialitou módnosti.

Najnovšie mu hovoria Tourminátor. Dvadsaťdvaročný rodák zo Žiliny Peter Sagan sa v nedeľu 1. júla stal – od roku 1993, keď prvenstvo dosiahol legendárny Američan Lance Armstrong – najmladším víťazom etapy na pretekoch Tour de France.