Čo sa po novembri 1989 podarilo, a čo nie? Bolo to ako na hojdačke. November 1989 sa stal časom nádeje. Do roka 1998 sa Slovensko zmenilo na čiernu dieru strednej Európy, v roku 2006 sa zase zdalo, že je európskou successtory. No už v roku 2013 odmietajú apokalyptickí intelektuáli celý ponovembrový vývin a označujú slobodný režim za rovnako totalitný ako komunistický. Pritom Slovensko nemalo nikdy v dejinách takú vysokú mieru slobôd a nebolo nikdy geopoliticky ukotvené v takom bezpečnom a prosperujúcom priestore ako dnes.

Naši redakční kolegovia, Matúš Zajac a Boris Németh, získali nedávno veľké ocenenia. Matúš získal prvé miesto v súťažiach Czech Press Photo a Slovak Press Photo, Boris uspel na Slovak Press Photo. V čom vidia zmysel takýchto súťaží a aké témy ich zaujímajú?

Fascináciu Jonathanom Haidtom a jeho výskumom psychológie morálky, ale v podstate celým výskumom posledných desaťročí, rehabilitujúcim emócie ako súčasť poznania, možno zhrnúť do jednej vety: „Emócie sú tiež druh procesu spracúvania informácií.“ Táto veta obsahuje jadro výskumu, vychádzajúceho po stáročiach absolutizácie racionalizmu z toho, že „stavať emócie a kogníciu (poznanie) do protikladu je rovnako nezmyselné ako stavať proti sebe dážď a počasie alebo autá a vozidlá“. Z toho potom Haidt vyvodzuje, že „rovnako ako všetky typy úsudkov, aj morálny úsudok je kognitívnym procesom a že „kľúčový rozdiel v skutočnosti spočíva medzi dvoma rôznymi druhmi kognície, medzi intuíciou a uvažovaním“.

Niekedy v októbri 2013 sme sa s Petrom Zajacom dohodli, že celý rok 2014 budeme pokračovať v písaní glos na dohodnuté témy – každý po svojom. Odpichneme sa pritom od citátu z počutého, čítaného, cíteného.Výber tém si podelíme fifty-fifty a budeme sa striedať. Tentoraz vybral citát Náš nos – náš pán Peter. Keď som mu naznačil, o čom chcem písať, zareagoval: „Prosím ťa, pozri si svoje staré texty a neopakuj sa!“ Môžem však za to, že slovo „nos“ vo mne vyvolalo okamžite nepríjemné asociácie? Myslím svoj nos. S tým sa naozaj nedá nič robiť.

Náš nos – náš pán je názov rozhovoru s českým antropológom a etológom Janom Havlíčkom, odborníkom na rolu čuchu v ľudskej komunikácii (Lidové noviny, Pátek, 3. 1. 2014, č. 1, s. 29). Havlíček sa venuje výskumu čuchu a zmyslového vnímania. Zmyslové vnímanie zažíva v posledných desaťročiach vo vedeckom výskume veľký boom. Ak sa ešte pred niekoľkými desaťročiami vytesňovalo, lebo sa pokladalo za „nespoľahlivé“, dnes vieme vytvárať čoraz jemnejšie a spoľahlivejšie škály farieb, zvukov, dotykov, chutí, pachov, bolestí a závratov, vratkých stavov, ktoré sú príznakmi našich emocionálnych rozpoložení, naladení a atmosfér a som presvedčený, že všetko smeruje k vzniku modálnej semiotiky ako teórie znakov, vyjadrujúcich celú škálu ľudských emócií.

Minister financií chce meniť odvody. Hovorí, že systém je dlhodobo deformovaný v prospech živnostníkov a dohodárov a v neprospech zamestnancov.

Prvý nám kedysi mával z televíznej obrazovky so slzami v očiach. Druhý minulý týždeň urážal ľudí ako Peter Zajac, ktorí sa vraj „trtošili po tomto štáte“. Navonok odlišný spôsob odchodu zo scény je však v čomsi podobný.

Slovenská parlamentná demokracia takúto šialenú tajnú voľbu ešte nezažila. Vládne kluby si vraj kontrolovali svojich poslancov tak, aby ani najsivejšia koaličná myš nezvolila za generálneho prokurátora kandidáta Smeru. Zorganizované to bolo naozaj geniálne: za Dobroslava Trnku hlasovali minimálne štyria vládni poslanci.

Výsledky facebookových volieb .týždňa, v ktorých volilo 2121 platných hlasov, sú zrátané. Poradie: 1. SaS, 2. SDKÚ-DS, 3. KDH, 4. Most-Híd, 5. Smer.