V pondelok 17. februára sme si pripomenuli 150. výročie narodenia Jozefa Murgaša. Teda... mali sme si pripomenúť. Televízna hra a rozhlasové pásmo... to bolo všetko. Našťastie sa v zákopoch elementárnej kultúrnosti ešte motkajú došklbaní, začadení, ustatí, doráňaní veční bojovníci a práve takí sa v ten významný dátum, v atmosfére (pred médiami) dobre utajenej schôdzkystretli v miestnosti Obecného úradu v Tajove, aby si aj v prítomnosti veľvyslanca USA uctili rodáka, krajana, vynálezcu, politika, signatára, katolíckeho kňaza a najmä vedca svetového významu a zároveň excelentného maliara.

Výtvarníčke Ivane Šátekovej V KC Dunaj sa práve skončila úspešná výstava kresieb Mám 30 a nemám plán, ktorá bola výsledkom pozorovania jej generácie. Má 30 a jej najbližším plánom je v júni porodiť syna.

Najlepšie soundtracky sú tie, ktoré môžu existovať aj bez samotného filmu ako napríklad album Inside Llewyn Davis a to vďaka jeho producentovi T-Bone Burnettovi, držiteľovi prestížnych Grammy a Oscarov.

Nové mobily sa čoraz viac zameriavajú na tabuľky, pixely a megahertze. Naozaj nové veci pritom ustupujú do úzadia. Zlatú éru mobilných telefónov máme podľa všetkého za sebou, avšak nemusí ísť o zlú vec.

Nedávno mi jeden arménsky priateľ rozprával, že jeho krajina sa dnes topí v korupcii. Arméni celé dejiny zápasia o holú existenciu, a teraz, keď majú prvýkrát možnosť slobodne budovať svoj život, „idú sa sami zničiť“. Z Poľska zasa počujeme, že ľudia sú už unavení z Tuskovej vlády a znovu začínajú rásť preferencie Kaczynského nacionalistom. V Česku sa pre korupciu „zrútila“ dôvera ľudí v štandardné strany a v prieskumoch víťazia politické útvary, založené na silných jedincoch. Ani Maďarsko s Orbánovou politikou netreba opisovať. Postkomunistické Rumunsko či Bulharsko sledujeme z diaľky a nič im nezávidíme. A dramatické udalosti na Ukrajine nepotrebujú komentár.

Bez ohľadu na udalosti vo svojej východnej časti čelí Ukrajina obrovským ťažkostiam. Dá sa z nich rozumne vybŕdnuť?

Bude opäť štrajk? Po štyroch rokoch hrozí Slovensku opäť štrajk autodopravcov. Lehota, ktorú dala Únia autodopravcom premiérovi na začatie rokovaní o ich požiadavkách, uplynula cez víkend. Roberta Fica žiadali o nižšie pokuty za obchádzanie mýta, možnosť ísť na mýtnom aj do debetu a nižšie sadzby cestnej dane. Chcú tiež od vlády písomné záruky, že na cestách druhej a tretej triedy sa nebude platiť mýto. Ak ich požiadavky nebudú splnené, audopravcovia nevylúčili ani blokádu ciest a hraničných prechodov.

Nenávisť bol názov diskusie, na ktorú ma pozvali nedávno do pražského klubu Tranzit medzi ľudí, mladších ako moje deti, a iného politického vyznania, ako mám ja. Témou boli protirómske pochody v Česku a volebné víťazstvo Mariána Kotlebu v župných voľbách na Slovensku.

Pred pár dňami sa mi začali sypať správy. Vraj či sme v poriadku, lebo pri nás vybuchla sopka. Nuž, na Jáve, ktorá sa rozkladá medzi sopkami, je nejaké to zemetrasenie a erupcia na bežnom poriadku. Výbuch sopky Mt. Kelud je však jednou z najdramatickejších udalostí za posledné roky. Popol odfúklo do vzdialenosti 600 kilometrov, evakuovali stotisíc ľudí. Odstavili sedem letísk na Jáve, Austrália dokonca zrušila aj lety na Bali či na Vianočný ostrov.

Za roky môjho diplomatického pôsobenia v Ríme som mal veľa ráz príležitosť pozorovať zasadnutie jednej či druhej komory talianskeho parlamentu (horná je Senát, dolná Poslanecká snemovňa) z tribúny vyhradenej pre diplomatický zbor. Pri vstupe do budovy overenie, či som vopred ohlásený. V období, keď som nebol v pozícii veľvyslanca, aj prechod popod bezpečnostný rám. Potom cesta k samotnej tribúne, či skôr lóži. A pri prvých návštevách informácie. Imperatívne. Verejnosť prítomná pri zasadnutí nesmie dať nijakým spôsobom najavo taký alebo onaký prejav súhlasu alebo nesúhlasu s tým, čo zaznieva alebo čo sa odohráva v zasadacej sále.