Nikdy nechýbali v babičkinej záhrade a ani v prečudesných jesenných aranžmánoch vo vázach na parapetách základných škôl či na rôznych tematických nástenkách. Červené lampáše na chabých vetvičkách zvoniace vo vetre. Málokto z nás vedel, že sa dajú aj jesť. Machovky.

Niektorí ju pijú čistú, podobne ako vodku či koňak. Iní k nej potrebujú malý rituál. Do jamky medzi palec a ukazovák nasypať soľ, obliznúť, zapiť týmto čírym mokom a potom zahryznúť do limetky. Vraj nápoj nastupujúceho roku: tequila.

V súčasnosti patrí medzi najvyhľadávanejšie a najviac konzumované plody mora. Vyzerá zaujímavo, netradične, počas tepelnej prípravy dokonca chytí koralový nádych. Je jemne sladkastá so slanou, morskou koncovkou. Intenzita morskej chuti kolíše podľa oblasti výlovu. Ružová princezná kôrovcov – kreveta.

Mnohí ho už zazreli, podaktorí s ním už mali dokonca česť. No väčšina z nás ešte čaká na jeho znovuobjavenie. Vyzerá ako čierna brezová jahňada, no je to korenie. A dokonca jedno z najstarších. Mali by sme ho volať dlhé.

Berieme ju ako samozrejmosť, a pritom je to hotový zázrak. Dedina, ktorá ju nemá, akoby ani nebola. Kedysi nevyhnutný priestor na stretávanie sa, dohadovanie obchodov či cielené zruinovanie života, dnes niekde ešte rázovitá a zafajčená, inde mimoriadne štýlová záležitosť. Krčma.

Sú koreňové zeleniny, ktoré vnímame ako bežné, nepozastavujeme sa nad nimi. No sú aj také, ktoré na nás vyskočia buď na trhovisku, alebo z jedálneho lístka a my chvíľu váhame, či si z nás niekto nestrieľa. Napríklad hadomor španielsky.

Aj z jedla sa môže stať popkultúrna ikona. V tomto prípade dokonca nebudeme hovoriť o jedle, ale o omáčke, ktorá sa stala doslova kultom. Najprv sa o nej len šepkalo, do desiatich rokov je z nej superstar. Sriracha (čítame sirača).

Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“