Cŕn, cŕn, cŕn.. medzinárodným hovorom, prichádzajúcim na Kubu, to trvá vždy večnosť. Akoby mali prekonať nejakú hustú atmosféru. Konečne niekto zdvihne. Je to niekto blízky, komu sa snažím dovolať a spýtať sa na reakcie na vymenovanie Miguela Diaz-Canela ako viceprezidenta Kuby.

Pred dvadsiatimi rokmi vyšlo prvé číslo SME, dnes najvýznamnejšieho mienkotvorného denníka. Na jeho čele stál vtedy tridsaťdeväťročný Karol Ježík.

Výsledky revolúcií v arabskom svete sú často katastrofálne. Ako príklad si vezmime Egypt. Za vlády Husního Mubaraka nebol slobodný. Potichu a aj nahlas sa však hovorilo o tom, že autokratická vláda je cenou, ktorú musí Egypt platiť za svoju stabilitu, ekonomické fungovanie a reputáciu pomerne spoľahlivého partnera pre zahraničie.

Na pohľad nenápadný chlapík s mladistvým a plachým výrazom, ktorého všetci pokladali za konformného byrokrata. Ale odkedy sa stal minulý rok prezidentom Bundesbanky, stelesňuje odpor proti európskej politike riešenia eurokrízy.

Nepeknú tvár našej justície dosiaľ symbolizovali najmä dvaja ľudia, Štefan Harabin a šéf Dobroslav Trnka. Tento rok zostavu doplnila aj šéfka inštitúcie, ktorá by mala byť výkladnou skriňou slovenskej spravodlivosti, teda predsedníčka Ústavného súdu.

Pár dní pred letnými prázdninami sa na internete objavil list, ktorý napísali dve učiteľky zo starobylého baníckeho mesta Dobšiná. Bola to politicky možno nekorektná, ale úprimná výpoveď o tom, ako dnes vyzerá v škole práca s niektorými skupinami Rómov.

Za posledný rok som bol niekoľkokrát vypovedať na polícii. Len tento mesiac som bol dvakrát na súde, ďalší ma čaká koncom týždňa. Kedysi to bolo vzrušujúce, teraz sú to len nervy a zbytočný stres.

Investigatívni novinári to nemajú nikde na svete jednoduché. Museli si zvyknúť na pravidelné výsluchy na polícii, vyčerpávajúce súdne spory aj miliónové žaloby. Na Slovensku však začína byť situácia neúnosná: kto a prečo chce umlčať kritické médiá?

O súdnych sporoch s médiami, likvidačných žalobách a trestnom stíhaní kritických novinárov sme hovorili so šéfredaktorom denníka SME Matúšom Kostolným.

Profesor Peter Staněk neovládol svoje emócie a v diskusnej relácii Slovenskej televízie najprv Ľudovítovi Kaníkovi odporučil držať „hubu“, potom svojho oponenta označil za chrapúňa a svoj hysterický výstup dokončil slovkom: „Hajzeľ!“ Kamery a mikrofóny ešte bežali, takže sa to nedalo nepočuť. Neskôr sa ukázalo, že Staněk sa nerozčúlil nad nejakou nebotyčnou lžou, ale nad pravdivou Kaníkovou poznámkou, že bol kedysi štátnym tajomníkom ministerstva financií.