Berieme ju ako samozrejmosť, a pritom je to hotový zázrak. Dedina, ktorá ju nemá, akoby ani nebola. Kedysi nevyhnutný priestor na stretávanie sa, dohadovanie obchodov či cielené zruinovanie života, dnes niekde ešte rázovitá a zafajčená, inde mimoriadne štýlová záležitosť. Krčma.

Sú koreňové zeleniny, ktoré vnímame ako bežné, nepozastavujeme sa nad nimi. No sú aj také, ktoré na nás vyskočia buď na trhovisku, alebo z jedálneho lístka a my chvíľu váhame, či si z nás niekto nestrieľa. Napríklad hadomor španielsky.

Aj z jedla sa môže stať popkultúrna ikona. V tomto prípade dokonca nebudeme hovoriť o jedle, ale o omáčke, ktorá sa stala doslova kultom. Najprv sa o nej len šepkalo, do desiatich rokov je z nej superstar. Sriracha (čítame sirača).

Mnohí ho istotne mali na tanieri, nevediac, že pochádza z takej gurmánsky preslávenej krajiny. Jeho chuť je veľmi známa aj preto, že kombináciu vývaru, smotany a opražených kúskov mäsa máme aj v našom perkelte. Hovoríme o francúzskom fricassée (čítame frikasé).

Dnes sa skloňuje skoro v každom menu lepšej reštaurácie. Keď ho nenájdeme ako zaujímavú a záhadnú ingredienciu pri hlavných jedlách, určite si na nás počká pri miešaných nápojoch. V poslednom čase sa s ním roztrhlo vrece. Záhadné yuzu.

Máločo z gastronomického sveta vytvára toľko kontroverzie a emócií ako práve toto jedlo. Jedni ho milujú, ostatní by ho nevzali do úst. Niektorí hovoria o urážke, iní volajú rovno po zákaze. Patrí medzi pochutiny, ktoré dokonca vyvolali diplomatickú roztržku: pizza Hawaii.

Vojdeme do tej najsnobskejšej reštaurácie v Paríži. Usadíme sa podľa etikety, rozprávame ticho a pokojne, aristokrati predsa nezvyšujú hlas. Odmietneme menu, preč s takou taľafatkou! A potom si s úsmevom a zadosťučinením vypýtame na večeru Entrecôte Café de Paris.

Vyzerá ako malá sopka. Dômyselný kónický tvar, dôstojné vyžarovanie. Má v sebe niečo vznešené, tušíme, že do jeho vzhľadu sa vpísali tisícročia. Jeho meno označuje nielen tradičnú prípravu, ale aj samotnú nádobu, v ktorej sa jedlo pripravuje. Tajine (čítame tažin).

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).