Kultúra je potvora. Len tak si pomedzi nás chodí, nepotrebuje výťah ani schody, celkom jednoducho si poletuje vzduchom, motá sa nám popod nohy, občas zlietne spod oblohy, tichučko si kdesi striehne, celé dni sa ani nehne, pokorne si bokom čupí, hlavou krúti na svet hlúpy, nikomu sa nevnucuje, napriek tomu – stále tu je, nehlási sa veľkým krikom, neškerí sa starým zvykom, len si trpezlivo čaká, nie je ako hlúpa straka, čo sa vrhá za ligotom, je tu s tebou – nevieš o tom! Spod obočia na nás gáni, nízkosti sa prísne stráni a len mlčí, sebaistá, a len tíško čosi chystá...

Dňa 1. mája uplynie 20 rokov od smrti Ayrtona Sennu. Motoristické médiá, dlhoroční diváci aj aktuálni pretekári ho pravidelne pasujú za najlepšieho jazdca všetkých čias. Aj keby nemal žiadne výnimočné schopnosti, išlo o posledného jazdca, ktorý zomrel počas pretekov Formuly 1. Stojí F1 za pozeranie aj dnes, keď jazdci nie sú po celý čas v ohrození života?

Lego valcuje svet. Niežeby ho niekedy nevalcovalo, ale nad tým, čo sa deje dnes, zostáva rozum stáť. A z údivu, samozrejme, nevychádzajú najmä nezasvätení pozorovatelia, ktorí dávno zabudli, koľko času v detstve s tou stavebnicou strávili. Stále platí, že kocky dokážu ľudské mláďa previesť celým detstvom, od plienok až k puberte, avšak úzko špecializované stavebnice sa už nesústreďujú len na vek, ale aj na záujmy toho-ktorého decka. Nemocnice, policajti, hrady, piráti, vesmír, a tak ďalej, tematických okruhov je toľko, že ten svoj si dokáže vybrať každý. Aj dievčatká, pre ktorých sety vyzerajú ako zmenšené Barbie domy, len bez toho sexistického odoru.

Moja babička stále hľadala svoje okuliare. Išlo nás z toho poraziť. „Deti, neviete, kde mám zasa okuliare?” pýtala sa a šmátrala. Bez okuliarov sa okuliare ťažko hľadajú. Boli hrubé, kostené, zlepené lepiacou páskou na pravom kĺbe. Bledohnedé. Keď nedržala páska, prišiel na rad leukoplast. Babičke okuliare často padali nabok, ale jej to nevadilo. Čítať sa s nimi dalo. Často sme sa jej pýtali, či nechce nové okuliare. „Netreba, vravievala. Veď čítať sa s nimi dá.” Vyzerala smiešne, ale bola to naša milovaná babička, a tie dolámané okuliare k nej tak nejako patrili.

Keby nebolo Dallasu, nebolo by ani Camelotu. Nebyť tých pamätných dní medzi Dealey Plaza a cintorínom na Arlingtone, nemali by sme ani Kennedyho ako brilantného štátnika. Tie štyri dni vytvorili Kennedyho mýtus. Ale efekt sa stráca.

Hovorí sa, že keď Boh stvoril svet, na siedmy deň si odpočinul v Riu de Janeiro. Niečo na tom asi bude. Nádherné mesto, známe výbornou klímou, sa totiž prítomnosti Boha teší dodnes. Z vrchu Corcovado, ktorý čnie 710 metrov nad morom, sa na tú záľahu ľudí pozerá tridsaťmetrová socha zmŕtvychvstaného Krista. Roztvorená náruč, otvorené srdce, dobrosrdečnosť. To nie sú len vlastnosti Krista, ale aj brazílskeho národa. Ak navštívite tento kus raja, privíta vás nielen ich kokteil caipirinha, ale aj úchvatné pláže, indiánske slnko, mocný oceán a tradičné jedlo feijoada – fazuľovica. Alebo samba a karneval, neodmysliteľná súčasť Ria a celej Brazílie. Sú to noci tanca a fantázie. Karneval je však aj príležitosťou na krádeže, nákup drog a prostitúciu. Áno, v Riu je kriminalita, ale platí jedno: Dodržuj pravidlá, upozornenia, odporúčania a nič sa ti nestane.

Postihnutým poskytneme pomoc, budeme bojovať proti terorizmu až do jeho vyhubenia. Vyše dva dni trvalo ruskému prezidentovi, kým sa vyjadril k výbuchom vo Volgograde. Tie slová sme už pritom počuli. Ale sú to slová muža, ktorý má veci pod kontrolou?

Od Nového roka sa Česko a Slovensko vzdialili najviac od roku 1993. V slovenských médiách sa tomu veľa pozornosti nevenovalo (lepšie povedané takmer žiadna), hoci vplyv na bežný život môže byť časom celkom podstatný. V Českej republike vstúpila do života – po pätnástich rokoch prípravnová „ústava všedného dňa“ čiže občiansky zákonník. Nebude to zrejmé hneď a všade, ale časom áno. Slovenský podnikateľ zistí, že v Česku zrazu platia iné lehoty a že zmluvy sa berú vážnejšie ako doteraz.

Pred sedemdesiatimi rokmi sa spojenecké vojská vylodili v Normandii, aby otvorili západný front druhej svetovej vojny proti fašistickému Nemecku. Tento deň D zaznamenal slovom aj obrazom najslávnejší vojnový fotograf všetkých čias Robert Capa.

D-Day! Minulý týždeň si spojenci z čias druhej svetovej vojny pripomínali 70. výročie vylodenia v Normandii, Dňa D. Deň D, 6.jún 1944, zmenil svet a smerovanie dejín. Bol to začiatok spojeneckej ofenzívy voči nacistickému Nemecku, ktorá napokon vyvrcholila jeho porážkou, a zároveň najväčší obojživelný útok v dejinách vojenstva.