Táto disidentka, aktivistka, dlhoročná väzenkyňa svedomia a laureátka Nobelovej ceny z roku 1991 sa stala tvárou boja za slobodu. V novembri 2010 ju prepustili na slobodu.

O sudcovskom stave sme nikdy nemali prílišné ilúzie. Sudcom sa však podarilo preraziť ďalšie morálne dno: takmer polovica z nich chce žalobami na súdoch dosiahnuť, aby sa im v čase krízy slovenskí občania zložili na ešte vyššie platy než majú.

Vo februári tohto roku oslávilo Artforum dvadsiate narodeniny. To však nie je jediný dôvod, prečo ho považujeme za kultúrnu „osobnosť“ roka.

Ešte v októbri 2010 vyhlásil Klaus Regling, ktorý vedie Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF, zvaný familiárne euroval), že ani Írsko, ani Portugalsko pomoc z tejto novozaloženej inštitúcie nepotrebujú, pretože ich vlády si svoje finančné problémy budú riešiť samy. K jeho názoru sa pridal aj premiér Luxemburska Jean-Claude Juncker, predseda zasadaní ministrov financií krajín eurozóny. Írsko podľa neho nemusí utekať pod „európsky dáždnik“.

Cestná cyklistika nám v tomto roku priniesla veľa neočakávanej radosti. Vrcholom bol pravdepodobne 15. september, keď Peter Velits vyhral časovku jednotlivcov na španielskej Vuelte. Časovka je vždy etapou pravdy a vyhrať takú etapu na jednom z troch najdôležitejších svetových pretekov (Tour de France, Giro d’Italia, Vuelta a España) znamená úspech, ktorému sa len máločo vyrovná.

Švédsky novinár a spisovateľ zomrel v roku 2004 a predsa mu tento rok patrili kiná a kníhkupectvá.

Keby Argentíne lepšie vyšiel záverečný turnaj majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike, športovcom roka by bol pravdepodobne Lionel Messi. Medzinárodnej scéne však nekraľujú Argentínčania, ale Španieli. Nuž a spoločným menovateľom najlepšieho súčasného (a možno nielen súčasného) futbalistu a najlepšieho súčasného národného tímu je klub FC Barcelona.

„Proč nenapíšete, jak se mohlo stát, že jste byl v mládí komunista?” opýtal sa českého spisovateľa Ivana Klímu mladý redaktor z BBC. Po dlhšom váhaní a úvahám o tom, či to ešte dnes niekoho zaujíma sa autor kníh Má veselá jitra, Soudce z milosti či Láska a smetí rozhodol na novinárovu otázku odpovedať a napísal dvojdielne pamäti Moje šílené století.

Pamätám sa, ako sme ako politici v priebehu roku 2002 začali dostávať od novinárov otázku, či majú Spojené štáty americké zaútočiť na Irak. Pýtali sa nás to preto, lebo sa o tom začalo hovoriť v Amerike. Spomínam si, že mojou prvou vnútornou reakciou bolo: Prepánajána, prečo?

Ďalšou príležitosťou spoznať Orhana Pamuka je český preklad jeho tretieho románu Bílá pevnost.