Minulý týždeň sa udiali dve významné veci pre tento časopis – zapojili sme sa do systému Piano, ktorým sa spoplatňuje časť internetových stránok novín, a získali sme svetové ocenenie.

Zmeny v Tunise neprekvapili len tamojšiu elitu. Aj Západ predvádza šokovú reakciu: zmätok, prechmaty, chvatné spisovanie ružových i čiernych scenárov vývoja. Po tejto revolúcii naozaj netúžil.

„Kde pracujete?“, pýtal sa muž, ktorý mi požičiaval auto. „Radio Free Europe“, odpovedám. „Naozaj? Znie to ako z Jamesa Bonda.“

Projekt Piano, ktorý spoplatní niektoré časti slovenského internetu, sa začal. Zatiaľ iba v skúšobnej prevádzke.

Na začiatku rovno poviem, že nie som, pokiaľ ide o rádioaktivitu, celkom objektívny. Mojim rodičom a prarodičom sa totiž podarilo v polovici sedemdesiatych rokov postaviť rodinný dom v jednej z najkrajších štvrtí Prahy, v Klánoviciach, priamo uprostred najväčšieho lesa, aký v Prahe nájdete. Ako to tak v živote býva, nikdy nevyjde všetko dokonale. Mojim rodičom a prarodičom sa ten dom veľmi nevydaril. Nielenže je to taký socialistický rodinný paneláčik s brizolitovou omietkou (ktorá však drží aj po takmer štyridsiatich rokoch skoro nedotknutá), ale najmä svieti, presnejšie povedané, žiari.

Na tomto mieste uverejňujeme obšírnejšiu reakciu profesora Ladislava Kováča na našu anketovú otázku.

Zuzana Fialová leží v moskovskej nemocnici, oprašuje ruštinu a občas komunikuje s novinármi o svojom zranení, ktoré utrpela pri samovražednom atentáte na letisku Domodedovo.

V čom by mohli byť médiá na konci tohto roka iné ako dnes? Mali by viac pracovať s cudzím obsahom namiesto vlastného a prijímať radšej absolventov maftyzu ako filozofickej fakulty.

Čísla izraelskej ekonomiky sú v porovnaní so západným svetom aj Spojenými štátmi skvelé. Rast hospodárstva v druhom štvrťroku takmer päť percent, nezamestnanosť pod sedem.