Nájdených 1431 výsledkovpre výraz „t����de��“
Zoradené podľa
.týždeň

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 26.01.2014

Cestovať naprieč Ukrajinou je ako pobývať pár dní u trochu chudobnejších susedov. Ešte trochu viac bordelu, ešte viac napratané autobusy, samá šmelina a ešte horšie cesty. Inak nič nové. Kyjev je naozaj blízko. Sánka nám padla až v Rusku. Čím viac k Uralu, tým horšie. V predražených a hororových motorestoch sme sa stretávali výhradne s mužmi, ktorí vyzerali, akoby ich nakreslil Danglár. Oblečení zásadne v maskáčoch, s holými hlavami ticho zazerali. Z dvoch motelov sme ušli skôr, ako sme sa ubytovali.

.týždeň

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 26.01.2014

Hoci sa Carmen (van Walraven-de Rue), Marta (Walraven) a Tamara (Vicenová) už z princípu nikdy nemôžu stretnúť, sledovať ich rozhovor by bolo nesmierne zaujímavé. Sú totiž tou istou osobou. Dcérou mafiána, vdovou po mafiánovi, mafiánkou z donútenia, popritom milujúcou zodpovednou matkou, ktorá sa stala obeťou veľmi nešťastných okolností.

.týždeň

Pád

.mário Gešvantner .časopis .profil 12.01.2014

Michaelovi Schumacherovi držia v týchto dňoch palce aj tí, čo ho nemali radi. Sedemnásobný šampión Formuly 1 je po páde na lyžiach v kóme.

.týždeň

Vysoká kultúra Romana Poláka

.roman Polák .časopis .klub 14.06.2014

„Prídu ruské tanky, bude tiecť krv!“ vykríkol zdesene Sergej. Ostatní mali pohľad meravý. Larisa sa rozplakala. A zrazu bolo ticho. Vytratili sa. Zostal som v divadle sám. Nerád opakujem réžie tej istej hry. Urobil som to len trikrát. Hru P. de Marivaux Dotyky a spojenia som po úspešnom uvedení doma druhýkrát režíroval v Talline, v ruskom divadle. Bolo to roku 1989, pár mesiacov pred Nežnou revolúciou. Estónsko bolo súčasťou Sovietskeho zväzu.

.týždeň

Desať tučných rokov

.martin Leidenfrost .časopis .týždeň doma 26.04.2014

Dňa 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ, krátko nato som sa presťahoval z rakúskej vlasti na Slovensko. „Prečo?“ znie otázka, na ktorú musím odpovedať najčastejšie vo svojom živote.

.týždeň

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 26.04.2014

Je po Veľkej noci, po pôste, po slávnosti vzkriesenia. Mne sa však žiada vrátiť sa ešte raz k uplynulým dňom. Naše mestá a obce sa rozšírili o nové ulice, sídliská a pekné stavby. Tam už nie je príliš miesta pre kríž, božiu muku či pre kaplnku, ktoré symbolizujú tragiku nášho života. Napriek tomu aj v súčasnej dobe, tak ako po celé stáročia, my veriaci ľudia čerpáme silu a múdrosť z Ježišovho paschálneho príbehu. Mocní, bohatí, veľkňazi a zákonníci si v ňom podávajú nepohodlného, chudobného človeka a s pohŕdaním sa pýtajú: „Čo je to pravda?“ Chudobný človek je vždy len na posmech. Bezmocný, bez práva, bez práce, bez ceny, bez ochrany, bez peňazí, bez domova.

.týždeň

Vybuchla nám sopka

.marína Dobošová .časopis .týždeň vo svete 23.02.2014

Pred pár dňami sa mi začali sypať správy. Vraj či sme v poriadku, lebo pri nás vybuchla sopka. Nuž, na Jáve, ktorá sa rozkladá medzi sopkami, je nejaké to zemetrasenie a erupcia na bežnom poriadku. Výbuch sopky Mt. Kelud je však jednou z najdramatickejších udalostí za posledné roky. Popol odfúklo do vzdialenosti 600 kilometrov, evakuovali stotisíc ľudí. Odstavili sedem letísk na Jáve, Austrália dokonca zrušila aj lety na Bali či na Vianočný ostrov.

.týždeň

N ako Negro

.yoani Sánchez .časopis .klub 23.02.2014

Práve sa narodilo a za pár hodín dostane bábätko nové meno, ubehne pár dní a rodičia dostanú rodný list a k nemu „malú kartičku“. Bez tejto identifikačnej kartičky nemôžete takmer nič. Rodina sa nedostane k tovarom na prídel, nemôže zapísať svoje dieťa do školy, dostať zamestnanie, cestovať diaľkovým autobusom medzi jednotlivými kubánskymi provinciami alebo si ani odložiť svoje veci do úschovne. Túto malú kartičku potrebuje každý Kubánec každý jeden deň svojho života. Hore na kartičke je kód – jedinečná kombinácia jedenástich cifier. Na tom malom kuse papiera sú zapísané dočasné aj geografické údaje, a okrem iných vecí sa tam nachádzajú aj určité fyzické detaily.

.týždeň

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 25.05.2014

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nahrávok britskej a americkej tajnej služby, ktoré vznikli odposluchmi rozhovorov nemeckých vojakov v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny (Neitzel, S., Welzer, H.: Vojáci. Protokoly o boji, zabíjení a umírání. Academia, Praha 2014). O čom si rozprávali? Napríklad:„Shazovat bomby se pro mě stalo potřebou. To tě tak zasvrbí, skvělý pocit. Skoro stejně tak dobrý, jako někoho odprásknout.“ (Nadporučík luftwaffe, 17. 7. 1940, s. 85).

.týždeň

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 04.05.2014

Najhoršie na tom, čo ruská moc pácha na Ukrajine je, že to robí s plným mandátom od svojich občanov. Kto nebol v Rusku, neuverí. Kdesi som čítala, že na to, aby ľudstvu úplne vymazali mozog, stačia tri generácie – z deda na vnuka. Po celoplošnom brainstormingu počas troch generácií sa rodí nový človek – vylízanček bez pamäti. V Rusku sa tento experiment podaril. Listujem si svojimi cestovateľskými zápiskami z Ukrajiny a Ruska z roku 2010 a spomínam, ako ma najprv šokovali už len tie obité a predsa všadeprítomné kosáky a kladivá: „Chytili sme včera druhý dych a pred Čeľjabinskom sme neostali.