Vojdeme do tej najsnobskejšej reštaurácie v Paríži. Usadíme sa podľa etikety, rozprávame ticho a pokojne, aristokrati predsa nezvyšujú hlas. Odmietneme menu, preč s takou taľafatkou! A potom si s úsmevom a zadosťučinením vypýtame na večeru Entrecôte Café de Paris.

Deti socializmu si ich pamätajú veľmi dobre a nemuseli pritom dostať žiadnu vycestovaciu doložku, aby ich mohli ochutnať tam, kde ich robia najlepšie. Stačilo vystihnúť správny deň v školskej jedálni. Kôpka zemiakov, lyžica horčice, nakrájaná cibuľa a smiešny názov. Čevapčiči.

Počas tisícročí, čo si ľudstvo pripravuje jedlá a hľadá do nich rôzne ingrediencie, pravidelne nachádza aj zaručené afrodiziaká. Každá doba mala tie svoje. Niekde však šli aj ďalej. Začali ich kombinovať, aby sa sila znásobila. Takto vznikla čubrica.

Radí sa medzi najobľúbenejšie omáčky na cestoviny. Paradajky, cesnak, olivy, kapary, oregano a niekde aj sardelky. Omáčka má charakteristickú chuť aj vôňu, no najviac púta svojím názvom. Ten, kto ju pomenoval, sa s ním ani trochu nemaznal. Sugo alla puttanesca.

Najčastejšie ju nájdeme v utešenej bielej mištičke. Podáva sa naozaj k hocičomu, či už je to silná rybia polievka, hranolky alebo grilovaná zelenina. Je veľmi prispôsobivá a sebavedomá. Vie, že aj tak sa nakoniec všetci budú pýtať len na ňu. Aioli.

Vyzerá ako malá sopka. Dômyselný kónický tvar, dôstojné vyžarovanie. Má v sebe niečo vznešené, tušíme, že do jeho vzhľadu sa vpísali tisícročia. Jeho meno označuje nielen tradičnú prípravu, ale aj samotnú nádobu, v ktorej sa jedlo pripravuje. Tajine (čítame tažin).

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).

Nevídaná chuť. Malý gastronomický zázrak, kulinársky minimalizmus. Iba dve ingrediencie, obe s notoricky známou chuťou, a v kombinácii zrazu vytvoria vec nevídanú. Ak máme na začiatku leta chuť na niečo osviežujúce a zároveň omamné, siahame po ňom – affogato.

Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“