„Tvrdé, do posledného miestečka obsadené lavice. Dusný zápach spotených tiel a lacných limonád. Vo vozni je tma. Lampy sú vypálené, možno iba zhasnuté, lebo nikto z cestujúcich nemá záujem čítať na takej dlhej ceste.

Živé kvety ohlásili svoj koniec. Zostáva po nich dvanásť albumov s vyše stovkou pesničiek a stovkami odohratých koncertov. Peter Bálik a Lucia Piussi si idú svojím tempom, aj keď po rozličných cestách.

Jej prvý film z prostredia slovenských súdov Nemoc tretej moci spôsobil pomerne veľký otras, lebo naplno pomenoval problémy v slovenskom súdnictve drvenom Štefanom Harabinom a jeho prisluhovačmi. Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi sa teraz vracia s jeho voľným pokračovaním s názvom Očista.

Často rozmýšľam, čo by na vývoj za posledných dvadsaťpäť rokov povedala naša mama, keby sa ho bola dožila. Zasvätila život popularizácii vedy a pri pohľade na to množstvo ezoteriky, konšpiračných teórií, paranormálnych javov, astrologických a neviemakých teórií by určite zhrozene krútila hlavou. Internet by nepochybne považovala za vynález géniov, porovnateľný s vynálezom kanalizácie, a to množstvo sračiek, čo sa z neho valí, za odpoveď más. Predstavujem si, že keby sem dnes sčista-jasna naša mama vpadla ako Majka z Gurunu, trošku sa tu porozhliadla, bola by šokovaná.

Rok 2021 nebol pre umelcov jednoduchý a hudobníci hlavne ukázali, akí nezlomní dokážu byť. V „hre“ ich držali aj fanúšikovia, ktorí v lockdownových časoch doslova prahli po nových nahrávkach. Dôkazom je aj táto anketa, ktorá ukázala pestrosť novej muziky.

Veľký brat politickej korektnosti otvoril oči. A naša domovská kaviareň si našla svojho Weinsteina. Čuduj sa svete, je ním Eugen Korda.

Behávam od detstva. S malými prestávkami. Vždy sa však k behu vrátim. Duša po ňom prahne. Už dávno nesúťažím; beh je moja modlitba, inak sa modliť neviem. 

Dávno ma nič tak neprekvapilo ako Rocco, film o slávnom talianskom pornohercovi Roccovi Siffredim. Je to silný dokument, ktorý nemoralizuje, nedémonizuje ani neidealizuje pornopriemysel.

Vďaka kamarátke Magde, ktorá spolu s inými ľuďmi pomáha rodine Natálky Kudríkovej, (áno, tej, ktorá pri neonacistickom útoku v roku 2009 vo Vítkove utrpela vo svojej detskej postieľke popáleniny na 80 percentách tela), viem, že štát pri pomoci ľuďom v takejto vážnej situácii totálne zlyháva.