Myslím na Maťka, 12-ročného jemného chalana, ktorý vykročil k Ťahanovskému tunelu a počkal na vlak, ktorý ho odviezol preč z tohto sveta. Píšu, že svoj život skončil dobrovoľne. Ale to tak nie je. A vinníkov boli tisíce.

Umelá inteligencia zasahuje do všetkých oblastí nášho života, daňové poradenstvo nevynímajúc. Jedným z daňových poradcov, ktorý aktívne využíva túto technológiu, je TAX OFFICE Hennel & Králik, s.r.o., spoločnosť poskytujúca služby daňového poradenstva, spracovania a vedenia účtovníctva a miezd.

Keď sa dočasný riaditeľ dozvedel, že skupina výtvarníkov chce poukázať na alarmujúcu situáciu v kultúre (predvčerom o 17:00), dal jednoducho o štvrtej galériu zavrieť.

Aj s „povinnou“ 15-minútovou prestávkou trvá viac ako 3 a pol hodiny. A predsa vás vtiahne a nepustí. Každá sekunda sa do vás zapiera veľkou silou. Až brutálne, dalo by sa povedať.

V Stredoeurópskom dome fotografie (SEFD) v Bratislave otvorili včera výstavu Petra Stanleyho Procházku „Fero Griglák 70“. Výstava, ktorá oneskorene pripomína jubileum slovenského gitaristu, skladateľa a „rodinného striebra československej hudby“.

Včera večer uverejnila analytická jednotka, o.z. KAPA 12, presné dáta a analýzu piatkových protestov.

Aj dnes sa odohrajú protesty, ktorých hlavná spoločná myšlienka je, že Slovensko patrí do Európy a nie na východ a samozrejme aj proti prešľapom Ficovej vlády.

Veľa radosti! To bola obľúbená gratulácia nášho nezabudnuteľného kolegu Juraja Kušnierika a mnohí sme ju začali používať tiež. Lebo keď zaželáš človeku radosť a on ju má, je nejako samo sebou, že je asi aj zdravý, lebo chorí ľudia veľa radosti nezažívajú. A radosť zahŕňa aj to nudné „všetko najlepšie“, lebo keď veci fungujú tak, ako majú, teda najlepšie, človek má radosť. Inokedy asi až tak nie.

Pred rokmi na mňa jeho statusy z prostredia krčmy, ktorú si s parťákom prenajali, aby revitalizovali lokálny alkoholický biotop, zapôsobili ako zjavenie. Veľmi som chcel, aby vyšli knižne, a želanie bolo vyslyšané. Útla knižka Milo Nemilo je mimoriadna. Nikoho nešetrí, ale má hlboké pochopenie pre prostredie nasiaknuté tisíckami cigariet, pív a borovičiek a hlavne postavy a postavičky, ktoré ho zaľudňujú. Janáč toto prostredie opisuje bez ilúzií, ale chápavo. V tom sa podobá skôr na Bohumila Hrabala ako na Charlesa Bukowského, ku ktorému ho zvyknú prirovnávať.

Zo Slovenska pochádza jazzový gitarový poklad, ktorý dosiahol na najvyššiu „policu“ vo svojej brandži. Nemá ešte tridsať, a už ho poznajú na celom svete a spolupracoval s tými najväčšími. Dnes večer vystúpi v Bratislave.