Svet si prvé nezávislé odbory v Poľsku spája predovšetkým s Lechom Wałęsom. Oprávnene? Veď príbeh hnutia odporu proti totalite začala svojou nekompromisnosťou písať už Anna Walentynowicz. Neochvejne bránila slabších a tí sa v auguste 1980 postavili na jej stranu. Tak sa zrodila Solidarita.

Boss Andrej Babiš stále túži po moci a veľkom vplyve. S médiami v rukách, slabým koaličným partnerom a rozhádanou opozíciou mu dlho nič nestálo v ceste. Niečo sa však mení.

Spoza objektívu sledoval konflikt na východe Ukrajiny, veľkú bitku o iracký Mosul aj ťažké boje proti teroristom z Islamského štátu. S fotoaparátom či kamerou sa neraz pohyboval na hrane medzi životom a smrťou. Slovenský dokumentarista, ktorý nechce, aby sme zabúdali na hrôzy prichádzajúce s vojnou.

„Extrémizmus nie je príčina, ale dôsledok. Pred budúcoročnými parlamentnými voľbami nás čaká zápas o charakter sociálne spravodlivého štátu a jeho inštitúcií,“ hovorí bývalá premiérka SR Iveta Radičová. V čom podľa nej zlyhali súčasní politici a ako vidí budúcnosť Európskej únie a Slovenska v nej?

„Čím sme bohatší, tým sme lenivejší a bojazlivejší. Stratili sa reformátori. Blahobyt je taký sladký, že nám zväzuje ruky. Všetci chceme byť v politike len za pekných. Toto je však diagnóza súčasného západného sveta, nielen Európskej únie,“ hovorí bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

O hlase Slovenska v eurovoľbách, o tom, aká budúcnosť čaká Európsku úniu a takisto o tom, či sme na ňu pripravení, sme sa rozprávali s expremiérkou Ivetou Radičovou, politológom Jozefom Bátorom, novinárkou Zuzanou Gabrižovou a politickou radkyňou v Európskom parlamente Karolínou Koščovou Stach.

Máme za sebou dôležité voľby, ktorých výsledky nastavili zrkadlo Slovensku aj Európe. Kto sú víťazi a kto porazení? Populistom a nacionalistom sa darilo a bodovali, no Brusel neovládnu. Naďalej mu dominujú proeurópske strany. Aké sú dobré a zlé správy z eurovolieb a čo rozhodne o budúcnosti EÚ?

Voľby do Európskeho parlamentu v Česku, Maďarsku a Poľsku jasne vyhrali tamojšie vládne strany. Spájajú ich protiimigračné postoje aj kritika Bruselu, no v Európskom parlamente na nich čaká rozdielna budúcnosť. Neisté je aj spájanie sa Budapešti či Varšavy s európskymi nacionalistami a populistami.

Zlé zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, šikanovanie mimovládok aj podnecovanie nenávisti. To všetko vyčíta maďarskej vláde komisárka Rady Európy pre ľudské práva. Budapešť obvinenia odmieta, no prípadov, ktoré režim Viktora Orbána usvedčujú z porušovania ľudských práv, je čoraz viac.

Slovensko nežije svojou účasťou v Európskej únii. To, čo niekto nazýva „diktátom Bruselu“, je rozhodnutie viacerých inštitúcií, v ktorých máme zastúpenie, hovorí končiaci europoslanec Boris Zala. Čo očakáva od volieb do Európskeho parlamentu a prečo sa rozhodol viac nekandidovať?