Kallasová vyjadrila názor, že stretnutie medzi USA a Ruskom „vysiela nesprávny signál“ a že schôdzka by sa mala konať medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Putinom.

Pochybnosti o Putinovom odhodlaní k mierovému procesu vyslovil aj Emmanuel Macron.

Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka počas studenej vojny.

Podľa Macrona európske štáty v prípade pokračujúceho odmietania mierovej zmluvy Ruskom uvalia „v spolupráci so Spojenými štátmi“ na Moskvu nové sankcie.

Trump po nedávnych rokovaniach podľa Merza vyvolal dojem, že je blízko k dosiahnutiu dohody o mierovom riešení vojny na Ukrajine.

Podľa Zelenského sú sankcie potrebné na energetický priemysel ale aj na tzv. ruskú tieňovú flotilu, pričom so sankciami treba pokračovať, až kým Putin neukončí vojnu.

Námestia boli napriek strašnému počasiu plné, civilizované a pritom energické. Odkaz, ktorý moc nechcela počuť, bol doručený. A teraz? Čo sa bude diať teraz?

Istý čas zneli správy z Ukrajiny nepotešujúco – akoby Rusi skôr postupovali a Ukrajinci skôr ustupovali. Donald Trump navyše na Ukrajincov tlačil, nech sa vzdajú územia. Dnes je všeličo inak, pre Ukrajinu aj pre svet. Vysvetľuje Alexander Duleba.

Munteanu (61) sám seba označuje za „Američana moldavského pôvodu“. Bude sa okrem iného usilovať aj o to, aby krajinu oslobodil od politického vplyvu Ruska.

Ruský prezident tvrdí, že s Trumpom dosiahli „dohodu“ ohľadom Ukrajiny a upozornil Európu, aby „nebrzdila začínajúci pokrok“.