Československo v októbri oslávilo 105 rokov. Čo spoločný štát Čechov a Slovákov, ktorý vznikol na sklonku prvej svetovej vojny, znamenal pre svojich obyvateľov – a čo znamená pre nás?

Nikto mi nemusí vysvetľovať, že tradícia snáh o politické „vyvažovanie“ vplyvu západu a východu je – najmä pre nás, Slovákov – nešťastná a nebezpečná. Ak však chceme na romanticko-slavianofilskú, komunistickú, pro-kremeľskú či podobnú mytologizáciu udalostí z deviateho storočia odpovedať tým, že budeme na tieto udalosti prikladať pravítko zhotovené podľa našich dnešných politických či ideologických predstáv a terminológie, sami na to ideme z veľmi nešťastného konca.

Horský ultramaratón je pre nás, normálnych smrteľníkov, vec, ktorá sa nedá celkom pochopiť. Predstavte si, že bežíte viac ako sto kilometrov v horskom teréne s prevýšením nie stovák, ale tisícov metrov. Hoci aj 24 hodín a viac v kuse. Nie je to však šialenstvo, ale normálny šport, aj keď, povedzme, trochu náročnejší. Robí sa na celom svete a zásluhou niekoľkých nadšencov aj na Slovensku.

Pred 105 rokmi sa v Ivanke pri Dunaji zrútilo talianske lietadlo. Zahynuli pritom štyria ľudia. Jedným z nich bol Milan Rastislav Štefánik. Človek, ktorému Slováci vďačia nielen za vlastný štát, ale veľmi pravdepodobne aj za vlastný národ.

Vláda Roberta Fica si dnešné 79. výročie Víťazstva nad fašizmom a ukončenie druhej svetovej vojny pripomenula na Slavíne v Bratislave.

Akoby u nás vznikala nová frontová línia alebo klíčiaca železná opona. Zatiaľ sa to odohráva „len“ prostriedkami hybridnej vojny. K nej patrí neistota: Čo bude? Sme v bezpečí? Nie sme? Kto za to môže?

Bol prezidentom policajného zboru, a preto vie o bezpečnosti Slovenska veľmi veľa. Dnes sa obáva, že sa sami vydávame do rúk zločinu a agresora. Štefan Hamran.

Slobodný svet čelí mnohým výzvam. Severoatlantická aliancia garantuje jeho bezpečnosť stoja pred dôležitými rozhodnutiami. Aká je budúcnosť demokratického Západu?