Je dlhoročným členom Akreditačnej komisie, ktorú časť akademickej obce považuje za liek pre choré slovenské vysoké školstvo, zatiaľ čo iná časť ju považuje za súčasť choroby.
Krajinu chcú posunúť dopredu a pobijú sa pritom o podobný typ voliča. Prečo si myslia, že pravo-ľavé a konzervatívno-liberálne delenie už nie je kľúčové? Vnímajú sa ako konkurenti? Diskutuje Katarína Macháčková, Martin Dubéci a Martin Poliačik.
O potrebe nových politických strán sa rozpráva už nejaký rok. Nedávno vznikol think-thank Progresívne Slovensko a onedlho by svoje plány mal ohlásiť Richard Rybníček, ako i ďalší pravicoví hráči. Rozprávali sme sa s Pavlom Sibylom, Fedorom Blaščákom a Martinom Luteránom.
V rovnakom čase stoja na štartovej čiare tri konzervatívne sily – Rybníčkova Toska, Matovičovo OĽaNO a Hlinovo KDH. Jeden sa potkol hneď na začiatku, druhý ani tak úplne nechce pretekať a tretí sa na preteky musí ešte kvalifikovať. Kto napokon získa srdce konzervatívneho voliča?
Prečo sa po zamrznutom rybníku dá prejsť bez ponorenia do vody? Ako je možné, že ľad sa správa ináč ako voda, keď pozostáva z tých istých molekúl? A predovšetkým: majú všetky skupenské premeny predobraz v premene kvapalnej vody na ľad?
„Kto si ešte nekopol do Richarda Rybníčka pre názov strany, ktorú chce založiť, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu,“ povedal by po včerajšku Július Satinský.
