Pobyt vo vojnových zákopoch nie je jedinou garanciou hlbokého poznania, ale pomáha jeho vážnosti a naliehavosti. Teilhardove listy z bojísk prvej svetovej vojny sú vzácnym dokumentom zrodu myslenia i ľudského dozrievania, ktoré tak ako kozmos speje k definitívnemu bodu Omega.

Utrpenie spôsobené vojnami je jednou obrovskou masou smrti, krvi a rozčarovania. Premeniť túto „horu“ na mozaiku konkrétnych osudov je úctyhodná práca. Obete si zaslúžia aspoň to, že dostanú mená.

Pod povrchom moderných amerických dejín sa nachádzajú strašidelné veci. Nedajú sa ignorovať a nestačí sa schúliť v kúte s pocitom viny alebo hanby. Dôležitejšie je nahlas rozprávať, skúmať príčiny a dôsledky. Len taký prístup môže ochrániť nasledujúce generácie pred chybami predkov.

Dystópia je módny žáner, zrkadlí sa v ňom všeobecná skepsa. Utešujeme sa, že v týchto obrazoch novej totality ide len o literárnu fikciu. Čo však robiť, keď zistíme, že jedna dystópia sa už uskutočňuje a má svoje skutočné obete?

Poľský režisér v inej knihe o sebe formuloval filmárske presvedčenie jednoducho: „Život každého človeka je pozoruhodný.” Vrchovatou mierou to platí aj o jeho živote. Kým sa kritici budú stále doťahovať o kvalite a posolstvách diela predstaviteľa poľského artového filmu, Kieślowského osobný príbeh je nepochybne silným (a príznačne komplikovaným) opusom.

Kruté epizódy z vojnovej histórie Nových Zámkov dostávajú súčasnými okolnosťami nové významy. Utrpenie (a smrť) nevinných boli a sú antihumánnym škandálom každej vojny.

Babylon je iným menom pre nezvládnuteľný chaos. Napriek tomu sa holandský novinár a polyglot Gaston Dorren na divokej jazykovej ceste okolo sveta nestratil. Na dvadsiatich jazykoch zdokumentoval, že svet je jazykovo pestrejší a „rozľahlejší“, ako sa nám v strede Európy zdá.