Je to taký malý zázrak. Poznáme ho v dvoch verziách, sladenej a nesladenej, pričom pri tej prvej sa nejednému z nás pri jeho zmienke roztrasie hlas, zarosia oči a nachvíľu sa prestaneme ovládať. Chutí božsky a je diabolsky návykové. Salko.

Niektorí z nás ich možno zahliadli na potulkách Talianskom, niektorí dokonca mali tú česť ich aj ochutnať. Obrovské svetložlté slnká s delikátnou kôrou a iskrivým vnútrajškom. Sú to citróny, no nie hocijaké. Sú sladšie a volajú sa sfusato amalfitano.

Patrí medzi najčastejšie objednávaný fastfood, samozrejme, ak ju zaň považujeme. Je pravda, že v poslednom čase sa z tejto kategórie začína vymykať a Taliani usilovne pracujú na tom, aby sa tak stalo. Okrúhly koláč vo farbe talianskej trikolóry. Pizza margherita.

Poznáme ho ako lacnejšiu alternatívu staršieho a trochu slávnejšieho bratranca, ktorý sa volá parmezán. Má podobnú textúru, rovnako sa krája, predáva sa v podobných trojuholníkových krajcoch. V čom teda tkvie ten hlavný rozdiel a prečo ho kupovať? Syr grana padano.

Mnohí si tento nenápadný malý dezert pamätajú ešte z kuchyne svojich starých mám. Bol pripravený barbarsky, veľmi narýchlo a bez vína, pretože bol pre deti. Vymiešaný žĺtok s cukrom. Babička isto netušila, že vám dala základ slávneho zabaione.

Človek príde na Sicíliu a myslí si – tak tu to je, kam oko dovidí, samá vojna rodov, mafiánski kmotri a ešte nebezpečnejšie kmotry. Pritom najväčšia vojna rodov sa tam odohráva priamo v kuchyni! A môžu za to nevinné arancini (čítame arančíni).

Kto by ju nepoznal? Záchrana v poslednej chvíli: na chatách, v obskúrnych firemných kuchynkách, ale pokojne aj v domácnostiach, kde si to bez jej rýchlej prípravy a poriadne prepraženej chuti mnohí nevedia už roky predstaviť. Instantná káva, čiže po našom „neska“.

Nie každý ho miluje, introverti to miesto napríklad zvládajú veľmi ťažko. Príliš veľa ľudí, príliš veľa hluku, vecí, rečí a tovaru. Pre sangvinikov života cvrkot, pre hedonistov a epikurejcov palác radosti. Miesto, kde sa tvorí civilizácia – trh.

Francúzsko má štyri základné omáčky a ich kodifikácia trvala niekoľko storočí. Svoju omáčku má však aj kuchyňa, ktorej zásadný gastronomický význam poznajú len experti a kladú ju ďaleko pred tú francúzsku. Ide o Baskicko a omáčka sa volá pil pil.