Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.

V utorok 16. septembra bude už po deviaty raz udelená cena Anasoft litera. Toto rešpektované ocenenie zrkadlí stav slovenskej literatúry.

„Reforma je přeměna, změna, úprava, zlepšení v jakékoliv oblasti života, která nemá vliv na funkční základ oné oblasti. Reforma usiluje o zlepšení systému, takového jak je, nesnaží se ho odstranit jako celek, tím se liší od revoluce, která je radikální změnou poměrů. Zatímco reforma může být jen doladěním, nebo nanejvýš nápravou závažných křivd, beze změn základů systému.

Keď sa v Československu v roku 1990 rodili nové politické strany, budovali sa tým základy demokracie. Dvadsaťpäťročný príbeh KDH však ukazuje, že čosi v tých základoch chýba.

Zmysel princípu, podľa ktorého treba hľadieť na vedu ako na čosi, „čo doteraz nebolo celkom nájdené a čo nebude nikdy bezo zvyšku odhalené“, nazval Wilhelm von Humboldt ideou akadémie. Založil tak novodobý zmysel vedeckého poznania a bádania, vychádzajúceho „z hlbín ducha“, a nie z číreho „hromadenia poznatkov“. Ideu akadémie označil za „najväčší a najkrajnejší slobodný priestor“ a Akadémiu za „spoločenstvo, založené na tom, že práca jedného sa podrobuje hodnoteniu všetkých“ a zoskupenie, „vykazujúce najväčšiu mieru nezávislosti od štátu“. Vzťah medzi akadémiou a univerzitou určil na základe súťaživosti, sporu a vzájomného pôsobenia.

Žijeme čudný rok 2014. Napriek vysokej miere bezpečia a prosperity zažívame v slobodnom svete ústup liberálnej demokracie. Súvisí so stratou dôvery vo vlastné sily, ktorá je jeho hybnou silou, s deformáciami a fatálnym porušovaním vlastných pravidiel, s opakujúcimi sa krízami, tendenciou k rozpadu jednotlivých štátov. Zároveň vidíme brutálny nárast hrubého násilia v moslimskom svete, biedy v Afrike a na druhej strane ekonomický vzostup autokratických ázijských štátov.

Film Sovia rieka z roku 1962 vznikol podľa novely amerického prozaika Ambrosa Bierca, nasledovníka Edgara Allana Poa. Napísal ju v roku 1890 a je fascinujúcim príbehom o okamihu tajomstva medzi životom a smrťou. Tajomstvo je ťažká téma a tajomstvo narodenia a smrti jedna z najťažších. Myslím aj na tajomstvo nepoškvrneného počatia, ktoré má od Biblie cez Michela de Montaigna, Jeana-Jacqua Rousseaua, Heinricha von Kleista až po Dušana Mitanu množstvo odtieňov. A myslím na tajomstvo smrti, na ten kratučký okamih, keď sa už človek nepohybuje medzi životom a smrťou, ale smeruje k smrti. Záhada je na hranici medzi.

Výstava Milovanie – smrť – maľovanie v Galérii mesta Bratislavy (4. septembra – 19. októbra 2014) je pozoruhodná z niekoľkých dôvodov. Peter Ondreička žil spaľujúco a doslova zhorel životom a láskou.

Je etické podávať ľuďom placebo? Zdá sa, že sú dva prípady, keď pomáha. Jednak môže mať upokojujúci účinok, a niekedy placebo asi naozaj slúži imunitnému systému organizmu ako budíček. Sú však aj situácie, keď placebo nepomáha, nepomáhajú emócie, ba ani lieky a placebu ostáva útešná funkcia, ale ani to nie je celkom málo.

Nahrávka a zverejnenie rozhovoru medzi Igorom M. a lídrom Siete je obrazom toho, kam až sa zosunula úroveň konania a vzťahov v našom verejnom priestore. A to hneď v troch rovinách.