Dobu, v ktorej vyrastám, napĺňajú dezinformácie, nepravdy, hoaxy. Čoraz viac v nej vidieť, aký význam má slobodné prostredie médií, ktoré ponúkajú objektívne fakty a inšpiratívne podnety. Pre mňa bol týmto priestorom vždy .týždeň a diskusie .pod lampou. Narodil som sa tri roky po ich vzniku – a ony sa stali mojimi mentormi.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Martinov a môj život sa pretínali v kľúčových okamihoch – v detstve a pri udalostiach spätých s Novembrom 1989. V detstve to bolo o živote na ulici. Naša štvrť ležala na hranici Starého Mesta a periférie, kde bolo kedysi židovské a rómske geto.

Peter Zajac, Martin Bútora a ja sme sa politicky zasadili zato, aby 1. november 1990 bol Slovenskou národnou radou vyhlásený na Slovensku za štátny sviatok ako „Deň zmierenia – Pamiatka obetiam politického násilia“.