Človek stojí pri stánku s občerstvením, nakúka dovnútra a tam obrovská hora mäsa, ktorá sa pomaly otáča okolo vlastnej osi. Všetci si z tohto ražňa u nás objednávame döner kebab, no v arabskom svete je takto grilované mäso známe ako shawarma (čítame šavarma).

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).

Je biele, no pôvodne také nebolo. Dnes ho dostaneme v každom jednom obchode a nie je oň núdza tak ako kedysi. Jeho prípadný nedostatok sa dnes považuje za katastrofu. Vďačíme mu za mnohé – v tom dobrom, ale aj zlom. Cukor.

Mali sme na týchto stránkach jedlá a dezerty, ktoré vznikli omylom, podaktoré dokonca nešťastnou náhodou. Dotkli sme sa tých, čo vznikli z lenivosti alebo hľadaním skratky k chuťovému zážitku. Je však ešte jedna kategória – jedlá z núdze. Crumble.

Módne vlny v stravovaní dokázali neraz hýbať dejinami. Viedli sa kvôli nim vojny, objavovali kontinenty. V niektorých prípadoch stáli dokonca za drancovaním prírody či priamo vyhynutím niektorých druhov. No sú aj opačné prípady, jedným z nich je roveja.

Človek dostane chuť na niečo exotické a konečne sa priberie k tomu, aby si navaril nejakú pochúťku z juhovýchodnej kuchyne – thajskú, vietnamskú, kambodžskú, laoskú či indonézsku. Pozrie do chladničky a zrazu zistí, že nemôže. Chýba mu totiž kľúčová ingrediencia: rybia omáčka.

Je čas obeda, chlapi sa nahrnú k stolu a pred nich vrtká teta postaví pekáč s niečím, čo trochu pripomína rozvŕtané lazane, vznešenejší granadír a dokonca niečím aj bryndzové halušky, pretože na záver sa pridáva vyškvarená slaninka. Podávajú sa párance.

Vyzerá to trochu čudne. Biele akoby pootvorené ústočká z kysnutého cesta, pripraveného nad parou, naplnené rôznymi ingredienciami – nakladanou zeleninou, trhaným bravčovým mäsom a bylinkami. To všetko úhľadne naskladané na tanieri alebo podávané len tak do ruky. Bao.

Dnes ju nevnímame ako niečo výnimočné či hodné pozornosti, a pritom bola svedkom ohromných spoločenských premien. Pripravujeme ju vždy, keď čakáme hostí či chystáme sviatočné pohostenie. Kráľovná recepcií, večierkov a švédskych stolov. My ju voláme studená misa.