Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Bratislavu bude štyri roky viesť bývalý politik SDKÚ Ivo Nesrovnal, ktorého ešte donedávna nikto nepoznal. Do minulosti, naopak, zrejme definitívne odchádza jeden z lídrov novembra 1989 Milan Kňažko.

V Košiciach to bolo tak: volebná komisia ešte hádam ani nezačala poriadne spočítavať hlasy a každému pozorovateľovi bolo jasné, ako to dopadne. V centrále Rudolfa Bauera, ktorého pritom podporilo vo voľbách deväť pravicových strán, bolo ako na kare. Okolo desiatej tam sedelo asi dvadsať ľudí, zväčša neznáme tváre, na stoloch skromné pohostenie a pochmúrna nálada. Kandidát Rudolf Bauer mal už okolo desiatej rezignovane smutný úsmev, hoci pred televíznymi kamerami ešte hovoril, že tento model zjednotenej pravice by mohol byť príkladom aj pre iné mestá.

V máji 1947 pripravovali študenti z bratislavského internátu Svoradov tradičnú pešiu púť z Bratislavy do Marianky. Pripravili však prekvapenie. Po rannej omši v kostole jezuitov vyšiel na Františkánske námestie kňaz Jozef Búda a na pleciach niesol veľký drevený kríž. A s týmto krížom putoval potom veľký sprievod ľudí cez Patrónku, Železnú studničku až do Marianky, kde malo byť vyvrcholenie slávnosti slúžením omše.

Dosť bolo slnkom vyhriatych paradajok a šťavnato popraskaných melónov. Tie časy sú preč. Udrela na nás vykurovacia sezóna, tak sa nám aj v kuchyni načim patrične zariadiť. A Francúzi majú na túto zmenu klímy fantastickú odpoveď – choucroute garni (čítame šukrút garni).

Informácie, ktoré tamojší obyvatelia o vývoji majú, sú najčastejšie neoficiálne a „uniknuté“, čo vzbudzuje pocit, že situácia je v skutočnosti oveľa horšia a pomáha konšpiráciám o zatajovaní.

Tu scénu znáte. Doma zbylo starší pečivo a ještě v pyžamu přemýšlíte, zda ho dát rozpéct a spotřebovat, nebo prostě vyhodit. Často si topinku rádi uděláte, má své kouzlo.

Je temný stredovek a oproti sebe stoja príslušníci znepriatelených rodov. Napätie vrcholí, zrazu prásk. To nepadla hlava. Treskli dvere. Do kinosály.

Kto by si nepamätal slávnu hlášku z Jamesa Bonda – pretrepať, nemiešať – keď si objednáva svoj obľúbený drink? Pri tejto vete však idú pomaly do mdlôb všetci profesionálni barmani a skutoční vyznávači pravého martini. V podstate by sa mali striasť opovrhnutím už pri tom, keď si dotyčný pestovaný agent v dokonalom obleku zo Savile Row sadne na pol zadku k baru, pokukujúc po najbližšej ruskej agentke KGB, a začne niečo šemotiť o vodkovom martini. Vtedy sa jednoducho musí prestať točiť svet a rotujú v hroboch len všetci filmoví vyznávači skutočného suchého martini počnúc Alfrédom Hitchcockom cez Mae Westovú až po Luisa Buñuela.

Nadpisy v denníku Sme chcú povedať viac než text. Ale teraz to vystihli: V KATOLÍCKEJ CIRKVI SA CHYSTÁ K VEĽKEJ ZRÁŽKE PRE SVÄTÉ PRIJÍMANIE. Ide o veriacich, žijúcich v druhom vzťahu, zatiaľ čo prvý zväzok manželský majú platne sviatostný. Odpoveď na otázku, či môžu aj v takomto rozpoložení pristupovať k svätému prijímaniu, má dať mimoriadna biskupská synoda, ktorá sa v októbri koná vo Vatikáne. U nás k tomu chýba vnútrocirkevná diskusia. Možno pastiersky list, ktorý pomenuje možné eventuality.