Prímerie je krátkym časom medzi vojnou a mierom. Alebo medzi mierom a vojnou. Ináč povedané, je pauzou, od ktorej povedie cesta k mieru alebo k vojne. A keďže Rusko je dnes vypočítateľné len vo svojej nevypočítateľnosti, kladieme si dve otázky – čo urobí a čo máme urobiť my.

Koncom augusta tohto roku sme zháňali helmu. Pre jedného z ukrajinských chlapcov, ktorý dostal povolávací rozkaz. Jeho otec prišiel na nákup do Prahy. Na nepriestrelnú vestu z finančných dôvodov vopred rezignoval. Chcel, aby helma bola parabolická s certifikátom. Našli sme na internete dva obchody, akurát tá helma stála v základnej výbave 8 000 korún, v plnej až 100 000. Pre človeka z Ukrajiny neuveriteľná suma a navyše tovar súkromníkovi nepredajný. Pre našinca neuveriteľné, že si vojak musí za vlastné kupovať výstroj, pretože inak by šiel do boja bez neho. Vlastne už to slovo „ísť do boja“ znie pre moju generáciu zvláštne. Slúžili sme za komunizmu povinne, bez akéhokoľvek náznaku patriotizmu, motivácie, chuti. Zrušenie základnej vojenskej služby po Novembri sme uvítali.

Keď som bola mladá, uvažovala som, prečo, keď krajine hrozí vojna, ľudia neutekajú z ohrozených území. Neskôr som pochopila, že niekedy je možné ujsť, inokedy nie.

Málokto o nej počul a ešte menej ľudí sa zaujímalo. Reč je o barónke Warsiovej, ministerke britskej vlády, ktorá minulý mesiac rezignovala. Obvinila pritom vládu, že v otázke Gazy zastáva „morálne neobhájiteľné“ pozície. Bol to pritom jej list, ktorý bol neobhájiteľný – gramaticky. Pôsobil takmer negramotne. Barónka nedokázala správne po anglicky napísať nielen slovo Británia, ale dokonca ani jej obľúbené slovo – islamofóbia. Ale najdôležitejšia bola veta, ktorá síce pôsobila chabo, ale mala znieť výhražne: „Akokoľvek dávno už ministerstvo vnútra a ďalší poukázali na dôsledky súčasného konfliktu a potenciál krízy v Gaze, naša odpoveď sa stáva bázou pre radikalizáciu, ktorá bude mať dôsledky v najbližších rokoch.“

Ak máte záujem o profesionálnu reklamu, musíte sa obrátiť najmenej na tri firmy – na grafika, tlačiareň aj lepičov. Ľudia z Kanovits Media majú naopak všetko pohodlne pod jednou strechou, čo pre zákazníka predstavuje výhodu.

Je historik, píše vzrušujúce historické romány, ktoré sa odohrávajú v stredovekej Byzancii. Ako libertarián kritizuje smer, ktorým sa uberá jeho vlasť a Západ. Britský spisovateľ Richard Blake.

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

Oslavy našich štátnych sviatkov majú často povahu takzvaných „povinných jázd”. Vieme, že symbolicky reprezentujú hodnoty, ktoré ako spoločnosť vyznávame, resp. by sme vyznávať mali. Zároveň však vieme, že sme v otázke týchto hodnôt pomerne flexibilní.

Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.

Každé majstrovstvá sveta vo futbale majú svojich hrdinov, no v Brazílii nimi nie sú ani útočníci alebo záložníci. Výkonmi najviac vyčnievajú brankári.