Podporné protesty sa konali i v zahraničí, a to v Prahe a v Brne, ale aj v Krakove a Paríži.

V predvolebnej kampani nás strany dnešnej vládnej koalície zaplavovali prázdnymi frázami o „silnom štáte“ a „suverénnej politike presadzujúcej národno-štátne záujmy“. Aká je realita?

Už sa nebavíme len o únose štátu, ale o jeho úplne otvorenej mafianizácii, spojenej s únosom do ruskej zóny vplyvu. Obdobie demaršov EÚ, o ktorom sme si mysleli, že sa už po Mečiarovi nevráti, je tu. Meníme sa na republiku zločinu? Isteže áno. Pozrime sa na to bližšie.

Keď som sa v predminulom čísle zaoberal otázkou nahraditeľnosti politiky (a nielen nej) exaktnou vedou, len letmo som sa zmienil o umelej inteligencii. A pritom ide o jav, ktorého existencia môže (prinajmenšom sa tak zdá) všetku predchádzajúcu argumentáciu rozbiť na márne kúsky ako vetchú starožitnosť.

Odkazujú, že na hrôzy minulosti by sa nemalo zabúdať, aby sa v budúcnosti nezopakovali.

Ostrá kritika vlády zo strany Európskeho parlamentu pripomína obdobie mečiarizmu, keď Slovensko dostávalo demarše a potom bolo vyradené z prvého kola rozširovania EÚ. A aj reakcie koalície pripomínajú Mečiara.

Podľa Mariána Vargu bol Ladislav „Agnes“ Snopko spojovateľ – v tom zmysle, že rád kombinoval hudobníkov, ktorí predtým nikdy nehrali.

Slovenka Jana Bittner už dlhšiu dobu žije a pracuje vo Francúzku, kde hrá v divadlách a natáča filmy. Je jednou zo spoluorganizátoriek protestov našich občanov žijúcich v zahraničí. Prečo má strach z toho, na akú cestu sa Slovensko vydalo?

Sneh na streche môže narobiť veľa problémov. Najmä v prípade plochej strechy, kedy je ho potrebné odstraňovať. No i šikmé strechy by mali byť vybavené doplnkami, ktoré zabránia náhlemu zosuvu snehu.

Plastový odpad je dnes jedným z najväčších problémov pre životné prostredie. Podľa Eurostatu sa len v Európe ročne vyprodukuje až 60 miliónov ton plastov, no zrecyklovať sa darí len zhruba 40 %. V globálnom meradle je to podľa OECD dokonca menej než 10 %.