Rudolf Chmel sa novembrovo vyjadril o Verejnosti proti násiliu: „Čelní predstavitelia videli jej charakter na začiatku 90. rokov v liberálne umiernenej ľavici. Až neskôr sa aj pod vplyvom centrálnej politiky radikálnej liberalizácie trhu a masívnej privatizácie štátneho majetku preklopil na pravicovú stranu (ODÚ)…“

Prímerie je krátkym časom medzi vojnou a mierom. Alebo medzi mierom a vojnou. Ináč povedané, je pauzou, od ktorej povedie cesta k mieru alebo k vojne. A keďže Rusko je dnes vypočítateľné len vo svojej nevypočítateľnosti, kladieme si dve otázky – čo urobí a čo máme urobiť my.

Obrázok č. 140: Ríšsky snem v Norimbergu 1933. Totenehrung. V popredí stojí v meravom postoji člen jednotky SS so štandardou SS v ruke. V pozadí obrovská pláň, na nej stopäťdesiattisícová masa vojakov. V špalieri kráča Adolf Hitler s Ernstom Röhmom, vzadu vejú na stožiaroch tri obrovské zástavy SS. O rok už Röhm vedľa Hitlera kráčať nebude, Hitler elitu nacistických úderných jednotiek SA vykántri.

Anglický historik Eric Hobsbawm je autorom dnes už okrídleného výroku o krátkom dvadsiatom storočí 1914 – 1991. Odvtedy uplynulo len niekoľko rokov a ukázalo sa, ako sa môže mýliť historik, ktorý chcel byť prorokom a zamieňal si budúcnosť s minulosťou. Od Sarajeva, ktoré bolo spúšťačom prvej svetovej vojny, uplynulo sto rokov, a predsa tá guľka Gavrila Principa ešte stále sviští povetrím a rozosieva smrť. To sa len chvíľku po roku 1989 (lebo dvadsaťpäť rokov je z historického hľadiska len chvíľkou) zdalo, že všetko bude inak. Žili sme v ilúzii o dobre usporiadanom svete, ktorý síce sprevádzajú prevádzkové ťažkosti, ale tie nenarúšajú celkový obraz.

Richard von Weizsäcker (15. apríl 1920 – 31. januára 2015) pochádzal z konzervatívnej nemeckej šľachty, z ktorej nevyrastali práve „zanietení demokrati“. Jeho otec bol za Hitlera vysokým úradníkom ministerstva zahraničných vecí. On sám bojoval ako dôstojník Wehrmachtu na východnom fronte, kde padol jeho brat Heinrich. Druhý brat Carl Friedrich nebol len teoretickým fyzikom, ale v rokoch 1940 – 1942 pracoval aj na nemeckom uránovom projekte. Práve preto však boli jeho neskoršie slová, ktorými zásadne ovplyvnil pohľad na nemecké dejiny, také dôveryhodné.

Od knižného publikovania Slovenska na ceste do neznáma, prognózy vývoja Slovenska do roku 2015 (editori Fedor Gál, Peter Gonda, Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Marián Timoracký, Peter Zajac), uplynulo čosi vyše desaťročia.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Čo majú spoločné renesančný maliar El Greco a moderný predstaviteľ land-artu Christo? Čo majú spoločné ruský cár Peter Veľký a záhradný trpaslík? Čo má spoločné mesto Bratislava s Potemkinovou dedinou? Odpoveď na tieto otázky v sebe ukrýva jedna pamätná tabuľa.

Spravodajstvo nemeckej verejnoprávnej televízie by sa v minulosti považovalo za vyvážené. Z pohľadu dnešného slobodného sveta je však poctivé a pravdivé.

Humanitné a spoločenské disciplíny zažili so slobodou svoju hviezdnu hodinu, banalizáciu aj pád. Sloboda vedeckého bádania je fascinujúca, súčasná orientácia na štandardizáciu a kvantifikáciu však odporuje elementárnemu zmyslu vedy a dnešný postoj politickej moci a jej inštitucionálnych poskokov k vede pripomína feudálny vzťah pánov a paholkov.