Minister zahraničných vecí Westerwelle nazval Grassovu báseň absurdnou, Marcel Reich-Ranicki, jeden z najvýznamenjších literárnych vedcov Nemecka, ktorý prežil holokaust, zase nechutnou. Mám dva dôvody, prečo sa nemôžem pridať a Grassa kritizovať. Predstava, že tento muž je svedomím Nemecka, sa radikálne zmenila, keď tento prominentný autor priznal svoje členstvo v SS.

Na Slovensku sa konečne píše o školstve na prvých stranách novín, a nie sú to tradičné témy šikanovania, nedostatku učebníc či padajúcich striech. Tento nečakaný výsledok vyplýva z toho, že Dušan Čaplovič sa po uvedení do funkcie stal najviditeľnejším a slovne najaktívnejším ministrom Ficovej vlády. Objavilo sa všeličo: gymnáziá by mali prijímať iba študentov s priemerom nad 1,5, nemali by vznikať žiadne nové súkromné školy, štátny príspevok pre strednú školu by mal byť naviazaný na nejasné kritérium úspešnosti absolventov po ukončení vysokej školy, na Slovensku by sa mohol zaviesť fínsky vzdelávací model, treba zaviesť povinnú maturitu z matematiky, na jednotlivé študijné odbory na vysokých školách by sa mali zaviesť limity...

Prepustenie z práce a dni, týždne, mesiace či dokonca roky bez zamestnania patria medzi najťažšie životné situácie. Potvrdí to asi každý človek, ktorý sa v tejto situácii ocitol. Tzv. boj proti nezamestnanosti a vymýšľanie receptov na zvyšovanie zamestnanosti je preto neodmysliteľnou súčasťou nielen všetkých predvolebných kampaní, ale následne aj vládnych programov. Ten najnovší nie je výnimkou.

Ak s programom vlády nesúhlasím, poviem, že s ním nesúhlasím a nie, že ho nevidím. Takto politicky, ale v dobrom, by som na úvod rád povzbudil našich pravicových priateľov, v opozícii aj v médiách, na pripravenosť na skutočnú hodnotovú diskusiu o programe vlády SR.

Vždy keď sa dozvedáme o udalostiach, ktoré otrasú svetom, o katastrofách a masakrách, máme pocit nielen zahanbenia (ktorý trvá len príliš krátko) z našich kverulatských predsudkov a z vlastných malých trápení, ale tiež sa viac zaoberáme hodnotou našich vlastných aktivít.

Všetci zomrieme. Smrť je nevyhnutná. Život je krátky a prchavý. Jediná nádej, ktorú máme, je umenie.

My krásne ženy to máme neuveriteľné ťažké. U mužov ľahko dosiahneme všetko, čo potrebujeme, má to však aj opačnú stránku mince. Ostatné ženy nám to nikdy neodpustia a budú nás nenávidieť.

Do jednej školy v štvrti Cerro prišla návšteva z cudziny. Doniesli so sebou zošity a ceruzky. Dva dni pred ich príchodom presadila učiteľka najusilovnejšie deti do prvých lavíc a požiadala žiakov, aby doniesli z domu nejaké izbové rastliny. Na okrasu. Riaditeľka na rannom zhromaždení všetkým jasne vysvetlila, že kým bude vzácna návšteva na škole, nikto nebude pobehovať okolo hlavného vchodu a predávať sladkosti.

Pri 40. výročí aféry Watergate nám hrozí, že budeme opäť počúvať o veľkom mýte, morálke a najlepšej hodine americkej žurnalistiky.