Ide o dosiaľ „najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu“ v Európe od obdobia druhej svetovej vojny

Hlavné je nevyplytvať všetku energiu na symbolické akcie ako vlajky a petície, hovorí náš známy. Od iného by to znelo cynicky. Ale on u seba doma práve ubytoval ukrajinskú príbuznú s troma deťmi.

V lednu bylo 45. výročí Charty´77, která nejvíc ze všech disidentských počinů přispěla k pádu komunistického režimu. Lidi, kteří za ní stáli, byli různých názorů, ale spojovala je statečnost a pocit odpovědnosti.

Ako dostanete správu od jedného človeka k druhému? Najjednoduchšie tak, že si ju povedia. Ibaže aj v najlepších podmienkach človeka počuť maximálne do pár stoviek metrov. Ako si správu povedať na väčšiu vzdialenosť? To sa dá len posledných 150 rokov ľudských dejín.

Reč nie je o undergroundovej kultúre či disidentskom hnutí založenom v podzemí proti totalitnému režimu. Hoci ide „len” o podzemie v tom najobyčajnejšom geologickom zmysle, príde aj na zaujímavé presahy s myslením a ambíciami ľudí.

Nedá sa bez nej variť, nedá sa bez nej piecť. Nechýba v žiadnej domácnosti a siaha sa po nej zo všetkých dochucovadiel najčastejšie. Je hlavnou hrdinkou rozprávok, symbolom čistoty a pravdy, súčasťou ustálených slovných spojení. Žije s nami odjakživa. Soľ.

Ako jeden patentový rozsudok prevrátil mnohým biotechnologickým firmám svet naruby.

V stredu 4.3. sa začalo pôstne obdobie. Kríž z popola, ktorý kňazi robia veriacim na čelo, nám opäť pripomenul našu vlastnú pominuteľnosť. Pominuteľnosť, ktorá v súčasnej atmosfére presiaknutej vojnou vystupuje do popredia viac ako inokedy.

Pátos, hrdinstvo či vlastenectvo sa vracajú do módy a tentoraz si ich neprivatizujú hulváti a ožrani. Hrdinstvo vo filmoch zastupujú najmä rôzne komiksové postavy a tie mali veľa práce s mimozemšťanmi, takže na Vladimíra Vladimíroviča im nezostal čas.

Už viac ako týždeň sa zobúdzame v 21. storočí v našich geografických šírkach do bezprecedentnej vojenskej agresie zo strany Ruska proti Ukrajine. Situácia nás na Slovensku nenecháva chladných.