Vždy keď sa dozvedáme o udalostiach, ktoré otrasú svetom, o katastrofách a masakrách, máme pocit nielen zahanbenia (ktorý trvá len príliš krátko) z našich kverulatských predsudkov a z vlastných malých trápení, ale tiež sa viac zaoberáme hodnotou našich vlastných aktivít.

Všetci zomrieme. Smrť je nevyhnutná. Život je krátky a prchavý. Jediná nádej, ktorú máme, je umenie.

My krásne ženy to máme neuveriteľné ťažké. U mužov ľahko dosiahneme všetko, čo potrebujeme, má to však aj opačnú stránku mince. Ostatné ženy nám to nikdy neodpustia a budú nás nenávidieť.

The Clash: London Calling (Sony Music 1979/80)

Predtým ako Jamesa Caviezela na filmovom plátne explicitne ukrižoval Mel Gibson vo vulgárne priamočiarom Umučení Krista, mal tento charizmatický Američan vykročené na kariéru veľkého charakterového herca. Niežeby sa ním nestal, akurát nálepky Ježiša – atléta v utrpení sa už len tak ľahko nezbaví. Dnes, po siedmich rokoch hrania v kadečom, v predpeklí zabudnutia, našiel Cavieziel útočisko v televízii. Person of Interest je po minisérii The Prisoner jeho druhým veľkým seriálom.

Málokedy máme možnosť v jednej chvíli všetci uvidieť to isté a zároveň to vidieť celkom rozdielne.

Marka Linkousa milovali mnohí, ale on so sebou bojoval. Príčinou jeho smrti boli predovšetkým depresie, ktorým odolával na tomto svete 47 rokov, ale nakoniec svoj boj prehral.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“

Som tisíctristo kilometrov od Česka, ale stále mám pocit, akoby som sa takmer nevzdialil z vlasti. Triapoltisícové Primorsko na juhu Bulharska sa v lete mení na tridsaťtisícové české mesto. Možno by bolo načase premenovať toto mesto, ktoré bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi zaujímavé len tým, že kúsok od tunajšej severnej pláže si svoje letné sídlo vybudoval bulharský komunistický vládca Todor Živkov, na Alexandriu. Táto úspešná cestovná kancelária, ktorú v deväťdesiatych rokoch založila skupina českých Bulharov, totiž z Primorska vybudovala doslova turistické letovisko. A to nie letovisko hocijaké, pretože dnes je v obľúbenosti medzi českými turistami na prvom mieste.

Zaujatosť verejnosti dovolenkami a olympiádou využíva parlamentná hlasovacia mašinéria Smeru na presadenie opatrení, ktoré majú naplniť štátnu pokladnicu. A neváha pritom ohýbať ani rokovací poriadok.