Ako sa dá vyznať vo svete, o ktorom dostávame toľko nespoľahlivých informácií?

Diskusie a kontroverzie okolo islamského radikalizmu sa aj v našej spoločnosti vynárajú v akýchsi vlnách, spravidla v súvislosti s nejakou akútnou krízou. Vlny sa dvíhajú a opadajú, aby sa následne vynorili znova v nejakej zdanlivo novej súvislosti.

Ešte nikdy nebola agenda samitu NATO taká redukovaná a taká koncentrovaná na jediného človeka, ako to bolo na samite v Haagu. Prezident Trump vtlačil samitu agendu aj profil. Ale nie je jediný, kto vyvoláva vrásky na čele.

„Len veľmi málo ľudí sedelo v Café Shalva v neznesiteľnej vlhkosti jedného z tých prepotených... večerov v Tel Avive... Boli to evidentne takí, ktorí doma nemali bezpečný miklat, teda protiraketový úkryt. Kaviareň to dokonca zdôrazňovala aj vo svojich reklamách, že má a hosťom ponúka výborný stopercentný miklat. Počas prvého týždňa vojny navyše dochádzalo často k nočným útokom a škody spôsobené bombami boli doposiaľ obmedzené na najvyššie poschodia budov. Neskôr nám síce povedali, že úlomky a tlaková vlna ohrozovali už aj byty na nižších poschodiach.“

Leto je plné nádherných paradoxov. Robím si z nich vždy takú svoju letnú zbierku. Ako keď sa zbierajú kamienky na pláži. Tu je zopár kúskov.

Nie je to len zväzok sušených listov – cigara je symbol. Symbol pohody, víťazstva, remeselnej precíznosti aj dobre stráveného času. V strese si cigaru nikdy nezapálite. Od indiánskych ceremónií v predkolumbovskej Amerike až po kožené kreslá exkluzívnych klubov, cigara prešla fascinujúcou cestou naprieč storočiami aj kontinentmi. Aj v digitálnom veku ostáva tento dymový rituál živý ako nikdy predtým. Niekomu páchne, niekomu magicky vonia. Cigara sa nedá fajčiť hocikde, a to len zvyšuje jej exkluzivitu. A ešte predtým, ako sa pustíte do článku, povinné varovanie: Nikotín spôsobuje závislosť.

„Bol to vodca, ktorý obetoval v prospech slobody Maďarska svoj život, svoje osobné šťastie, svoj majetok. ... Prekonajúc všetky nástrahy vzkriesil ľudskú hrdosť a z rôznorodej populácie Maďarov, Slovákov, Rusínov, Valachov, obyvateľov Zadunajska a Transylvánie, katolíkov a protestantov, nevoľníkov a šľachticov, bohatých aj chudobných vykoval súdržnú a mocnú jednotu...“

Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

V kinách je práve cestopis o Papue-Novej Guinei. Prírodou naozaj krásna krajina, tak snáď si ju predseda vyberie ako ďalší vzor, ku ktorému sa treba priblížiť. Nedávno tam žili kanibali, čo nás trochu približuje k ďalšiemu novému filmu.

Človek sa prechádza po rozohriatom meste. Odvšadiaľ cítiť, že ľudia sú pripravení na leto. Sú uvoľnení a majú chuť si dopriať. Ulica je plná vravy, smiechu a čudného nápoja, ktorý najnovšie musí mať na menu každá slušná kaviareň: espresso & tonic.