Keď sa rozdávajú Nobelovky, zbystríme. Tekuté hélium, štruktúra ribozómov či osvetlenie LED. Aktuálne podobné ocenenie dostali dvaja dôležití ľudia. Nie za žiarovky. Za štúdium ľudstva.

Encyklika svätého otca Františka Laudato Si vyvoláva polemiky, ktoré neraz vyznievajú skôr politicky než teologicky. Nie všetky spory majú zmysel. Napriek tomu si myslím, že treba poukázať nielen na silné, ale aj slabšie stránky tejto encykliky.

V pořadu V souvislostech televízie Noe hovoří kardinál Miloslav Vlk o setkání papeže Františka s odvolaným arcibiskupem Róbertem Bezákem.

Vo víre udalosti záveru minulého roku takmer zanikla jedna celkom zaujímavá správa. Pápež František sa odmietol stretnúť s tibetským dalajlámom.

Je jeden z prvých verejne známych slovenských kňazov, ktorí sa venujú rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom. V cirkvi vidí zmenu postoja.

Stojí na nej Botticelliho Venuša. Lastúra, ktorá pripomína vejár. Všetkých gastrofilov však zaujíma najviac to, čo na Botticelliho obraze kamsi zmizlo. 

Trvalo to takmer tisíc rokov, kým sa Svätý Otec a moskovský patriarcha stretli. Ide o prvý krok, ktorý symbolizuje nádej na zmierenie.

V roku 2013 povedal pápež František na stretnutí predstaviteľov svetových náboženstiev toto: „Zdravím srdečne tých, ktorí patria do iných náboženských tradícií: ...

Niektoré príslovia sú presné aj vtedy, keď trošku pozmeníme význam toho, čo sa nimi chcelo pôvodne povedať. Tak je to aj s tým o víne, vode a kazateľskom umení.

Je jedným z kľúčových kardinálov v blízkom okolí pápeža. Zosmutnie, keď príde reč na utečencov, tvár sa mu rozjasní, keď uvažuje o Františkovej cirkvi a láske.