Prvá Československá republika (ČSR), od vzniku ktorej uplynie v utorok 28. októbra 107 rokov, mala výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov.

Ako Otvorená kultúra! uvádza na sociálnej sieti, na NKÚ smeroval podnet na preskúmanie postupu Rady FPU vo viacerých veciach.

„Hoci pochádzal zo slovanských rodičov a vyrástol medzi Slovanmi, predsa až do svojho šestnásteho roku nepoznal a nevážil si ani svoj národ, ani svoju materinskú reč...“

Autor článku pomenúva tri fakty dopĺňajúce názor Štefana Hríba.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

Komisia Vatikánu pre ochranu detí vo štvrtok vo svojej výročnej správe kritizovala popredných katolíckych predstaviteľov za to, že nepodnikli dostatočne rýchle kroky na pomoc obetiam sexuálneho zneužívania duchovnými a na zavedenie nových ochranných opatrení.

Človek sa najskôr musí vymaniť z apatického područia každodenných trás a s pohľadom tabula rasa sa pozrieť na mapu Bratislavy. Zrazu, mimo večne pulzujúcej obehovej sústavy ciest, zbadá malé zhluky buniek – okienka na pôdoryse budov. Ako hranaté diery v ementáli alebo rozhádzané kocky lega. Bratislavské vnútrobloky. Prázdne miesta na mape. Oázy ticha, keď sa mestu nechce spať. Romantickosť zarytá do storočnej omietky. Sviežosť tieňa pod pavlačami obrastenými zeleňou. A intimita osobných príbehov pod zaprášenou dekou histórie.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

Slovenský parlament prijal novelu ústavy, ktorou sa vládnej koalícii podarilo ublížiť konkrétnym ľuďom aj celej krajine. Ako k tomu došlo a čo s tým? František Mikloško, ktorý za novelu nehlasoval napriek presile opačného postoja v KDH, o tom hovoril Pod lampou.

Skúsme urobiť niečo preto, aby bol rómsky holokaust na Slovensku poznaný a nezostal zabudnutý. Takto sme si to naformulovali, keď sme sa pokúšali zaznamenať a uchovať svedectvá pamätníkov Rómov, na ich osudy z obdobia druhej svetovej vojny. To, čo sa podarilo koncom 90tych rokov projektu Osudy tých, ktorí prežili holokaust je výnimočné, ale ani zďaleka nepokrylo všetky príbehy, lokality, nezdokumentovalo tragédie, ktoré postihli rómske obyvateľstvo na Slovensku.