Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Nedávne Dni starej hudby som nezanedbal. Strojom času som sa dostal do 15. storočia vďaka fantastickému švajčiarskemu Ensemble Sollazzo, úsvit veku moderného klarinetu som si ušami ohmatal pri vystúpení Róberta Šebestu a Ladislava Fančoviča.

O novele sa má hlasovať o 17.00 h. Na prijatie ústavnej zmeny je potrebných 90 hlasov od poslancov.​

Rozhodnutie o tom, ako bude hlasovať, urobil vo svojom vnútri dávnejšie a tlmočil ho aj svojim kolegom.

Sledovať, ako úspešne sa ujala premiérova pasca na opozíciu, nebolo príjemné. Ale pre budúcnosť je to užitočné poznanie.

Tibora Gašpara si autor pamätá z čias, keď sa vtedajší minister vnútra Vladimír Palko zbavil Jozef Šáteka, ktorý sa pripravoval na rozpracovanie kauzy Harvardských fondov a na jeho miesto dosadil tohto pána.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pokus o zmenu ústavy je zo strany predsedu vlády snahou o rozbíjanie opozície a tiež o percentá medzi veriacimi pre cynikov Smeru. Takéto účelové narábanie so základným zákonom štátu je hanebné. Ale opozícia môže rozbíjanie odmietnuť.

Poslanci z KDH (s výnimkou Františka Mikloška) si predsa len spočítali, že spolupracovať s touto vládou je menšie zlo, ako 70 imaginárnych pohlaví, ktoré ich strašia, odkedy si ich sami vymysleli.

„Palác Pálfiovcov stojí na výnimočnom mieste, je vznešeného vzhľadu a je to stavba veľkolepá… Priečelie budovy je orientované na záhradu. Sály a komnaty nasledujú za sebou rad za radom. Východná časť budovy však nezaujme pozorovateľa iba svojimi rozmermi. Najviac sa mi páčila freska vo výklenku budovy, na ktorej zhora z terasy pozerajú na diváka ľudia, ktorí pôsobia celkom živým dojmom. Sály na pravej strane taktiež vyzdobili množstvom obrazov ľudí a zvierat.“