Posledné týždne boli pre mňa dosť zlé. Mala som skúškové obdobie, a to hneď z dvoch strán. Skúšala som a zároveň som bola skúšaná. Bola som len doma a nebavilo ma čítanie. A tak po viac ako polroku zabehnutého systému som musela systém zmeniť.

Po dlhom čase som mala možnosť navštíviť ružomberský cintorín aj s mojimi rodičmi. Pomaličky sme sa prechádzali cez uličky hrobov, zastavovali sa pri výzdobe, známych menách. Zašli do uličiek, kde odpočívajú naši príbuzní. Bolo to ako rodinné stretnutie. „Poď, ideme pozrieť moju starú mamu”. Aha, tak asi moju prastarú mamu.

Tento rok je veľmi zaujímavý. Dvojročné zatváranie a obmedzovanie prinieslo svoje ovocie. Agresivitu.

Kedysi som si hovorila, že tie naše sestričkovské príhody sú aj smiešne, aj také nejaké jednoduché, akoby sme boli z iného vesmíru. A potom sa mi stane presne taká udalosť, kde si hovoríte, že by ste to hádam ani neurobili, ale…

Bola som na stretnutí učiteľov. Bolo povzbudzujúce vidieť mladé tváre. Aj počet mužov-učiteľov ma prekvapil. Pribudli. Viac mužov v školstve je výborným signálom. 

Ako dieťa som často sedávala v mojej rodnej dedinke a dívala sa na pekného muža vo vojenskom oblečení, ako svojím mečom práve pretína ťažký vojenský plášť len preto, aby sa s ním mohol podeliť.

Svätá Barbora je svätica, o ktorej toho veľa nevieme. Napriek tomu sa stala obľúbenou. Ak je to, čo hovoria legendy, pravda, tak pochádzala niekde z Turecka. 

Koľko svätcov má stredná Európa? Veľa. Dostala sa mi do rúk kniha Ivana Rusinu a Mariana Zervana Postavy a príbehy svätcov strednej Európy (VŠVU 2016). Hovorí o 53 svätcoch, ktorých poznali naši predkovia v 17. storočí v mnohonárodnostnom Uhorsku.

Počas adventu majú sviatok mnohí svätci, ktorí sú veľmi inšpiratívni. Pre mňa sú takí najmä Mikuláš a Lucia. Na hroboch oboch týchto svätcov som sa modlila. 

Tentoraz som si vybrala svätca, ktorý mi nie je blízky, ale mám ho rada. Zdá sa mi názorovo vyspelý a nebojácny. A je to sused. Teda štátny sused. Svätý Václav.