Kariéru Roberta Nozicka považujú mnohí za najväčší úspech libertariánskej filozofie povojnovej éry. Brilantný Nozick sa už ako 31-ročný stal profesorom filozofie na Harvarde. Vtedy mladého socialistu inšpiroval Murray Rothbard, libertariánska legenda. Fascinovaný jeho individualistickou anarchistickou teóriou vydáva ako 36-ročný svoju prvú knihu, pre niektorých kanonické libartariánske dielo Anarchy, State and Utopia.

Obraz štátu ako neomylného a milostivého pastiera prihlúplych ovečiek má neuveriteľnú silu. Stačí trochu postrašiť a politici majú zákonodarné eldorádo.

Chystajú sa oslavy dekády členstva Slovenska v EÚ. Zaplaví nás množstvo bilancovania, vízií a patetického nánosu. Nebudem kaziť dobrú náladu kritikou toho, čo nefunguje.

Príjmová nerovnosť obyvateľov sveta, o ktorej sa toľko hovorí, medzi rokmi 1970 a 2009 postupne klesala. Šok? Nezabúdajme, že svet nie je len USA. Nie zdanenie a následné prerozdelenie, ale zavedenie viacerých kapitalistických pravidiel v komunistickej Číne oslobodilo z chudoby stovky miliónov ľudí. A v celej Ázii rozbehlo nevídaný ekonomický rast, ktorý výrazne zlepšil životy viac než miliardy ľudí. O tejto najdôležitejšej správe za posledných 50 rokov sa hovorí podivuhodne málo. Namiesto skúmania tohto úspechu intelektuálov vyspelého sveta fascinuje, kto všetko má viac než oni.

Ani po odchode zábavného Berlusconiho z najvyšších postov neprestávajú z Talianska prúdiť tragi-ekono-komické správy. Taliansky audítorský dvor nedávno oznámil zámer zažalovať agentúru S&P za zníženie ratingu krajine a s tým súvisiace škody vo výške 234 miliárd eur. Agentúra totiž podľa audítorov v posudzovaní bonity talianskeho štátu nezohľadnila jeho „históriu, umenie a prírodné scenérie“. Babráci z S&P tiež určite zabudli, že nie Nemec, ale Talian vymyslel podvojné účtovníctvo a práve Taliansko je kolískou moderného finančníctva. Na to by sme však nemali zabúdať ani my v eurozóne.

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Kríza eura eskaluje už viac ako dva roky. Štáty eurozóny sa zadlžujú, aby pomohli krajinám ako Grécko. Dokedy je možné kupovať si čas? Ako dlho vydrží Nemecko? O tomto a aj o iných problémoch hovorí Juraj Karpiš.

Môžete ju vidieť ako obeť, môžete s ňou sympatizovať. Ale zodpovednosti ju nezbaví nikto.

V INESS každoročne vystavujeme bloček, ktorý je horúcim kandidátom do štátnej bločkovej lotérie. Nemá však byť podnetom pre daňovú kontrolu – ide totiž o účet za služby štátu.

Hosťami boli: Juraj Karpiš, Mário Homolka, Robo Kirchhoff, Jan Gogola a Zuzana Piussi.