Druhé vydanie Ostrovných správ z Reykjavíku: Harpa, Biophilia pre deti a Baejarin Beztu pylsur.

Juraj Karpiš hovorí argumenty proti eurovalu už niekoľko rokov. Stále kratšie a údernejšie.

Od Mária "Geša" Gešvantnera som sa práve dozvedel smutnú správu: zomrel Karol Petr, učiteľ hudby a ladič klavírov. Na Pohode bude veľmi chýbať.

Európski predstavitelia schválili záchranný balík pre Grécko! Neviem, ako dopadlo pondelkové krízové rokovanie o pomoci Grécku, tak som si pomohol titulkom z Reuters, starým päť rokov. Pasuje?

Island zvažuje znárodnenie tvorby peňazí. To, že aj ja tento v podstate socialistický sen považujem za zlepšenie súčasného stavu, hovorí veľa o kvalite dnešných peňazí.

Sociálnodemokratická vláda nás „učí platiť rozumný podiel daní“. A na politikov prepojené skupiny sa presne z týchto peňazí už dávno naučili beztrestne kradnúť. Nikdy ma nezaujímalo, za koľko nakupuje zemiaky reštaurácia, kam chodím obedovať. Ale pri nemocniciach musím riešiť, za koľko obstarali CT a koľko zas preplatili na chlebe.

Ktovie či v ECB oslavujú. Nemyslím novú 20-eurovú bankovku, ale dôležité výročie v nekončiacom boji proti kríze – práve sa končia trojročné neobmedzené úvery komerčným bankám.

Je desivé, ako rýchlo sa to v Európe zvrhlo. Objavili sa ekonomické sankcie a zákazy obchodovania a práve takýto vývoj neveští podľa mňa nič dobré.

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.

O tento stĺpčekový priestor sa delím s dvoma viceguvernérmi centrálnych bánk: Ján Tóth zastáva túto pozíciu v slovenskej, Mojmír Hampl v českej. Oboch si vážim.