Protipandemické opatrenia tu už máme tak dlho a toľko, že už ani srnka netuší, aké sú aktuálne platné. Nejaké určite. Väčšina z nás sa naučila vnímať aspoň základy – kedy sú otvorené školy, obchody, služby, prinajlepšom aj hromadné podujatia. Aspoň pravidlá nosenia respirátora sa pomerne ustálili, hoci pre niektorých sú stále nu-lit-né. Pravidlá na papieri však nie sú to isté čo pravidlá v reálnom živote. A tak sa pýtam, pre koho platia protipandemické opatrenia v reálnom živote? A mám jednu hypotézu – pre poctivých a nebohatých.

Za posledné dni, resp. týždne zažila kultúra, ktorá bola úplne už niekoľkýkrát v tejto pandémii zatvorená, všelijaké zvraty. Zatiaľ to vyzerá na inšpiratívny príbeh so šťastným, možno nie úplne koncom, ale aspoň vývojom.

O štátnej karanténe, do ktorej umiestňovali Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia počas prvej vlny pandémie, som už dlhšie nepísala. Našťastie totiž bola zrušená, a tak sa zdalo, že okrem nepríjemných spomienok už niet veľmi o čom. Až kým mi pred Vianocami neprišiel domov list z ministerstva vnútra. Ten list bol vzhľadom na posledné rozhodnutie Ústavného súdu dosť prekvapivý.

Rok 2022 je ta tam, sviatky, žiaľ, tiež, vraciame sa späť do reality, a to aj tej politickej a spoločenskej. Pozrime sa letom svetom, čo nám priniesol rok 2022 a ako vstupujeme do roku 2023.

Dňa 25. marca 1942 o 20.20 hod. odišiel z môjho rodného mesta z Popradu prvý transport tisícky slovenských Židoviek do koncentračného tábora Auschwitz v meste Osvienčim. Čo znamená toto smutné výročie pre mňa a pre nás všetkých a aké ponaučenie si z toho máme vziať, to bude predmetom nasledujúcich riadkov.

Všetci vieme, že to majú zdravotníci v nemocniciach ťažké, a to nielen v pandémii. Keďže sa mi nepodarilo príliš pomôcť z pozície asistentky poslanca, rozhodla som sa urobiť to inak: pomôcť osobne v rámci svojich možností ako dobrovoľníčka. Mnohí sa ma pýtajú, prečo, čo a ako. Tak práve o tom bude tento článok.

V poslednom čase bolo na Slovensku zaznamenaných niekoľko prípadov, keď sa z politických či názorových dôvodov majiteľ gastroprevádzky rozhodol neobslúžiť určitú osobu, respektíve skupinu osôb. Právna otázka znie, či to môže urobiť.

V živote človek zažije všeličo. Na to, čo sa mi stalo pri poslednej nočnej ceste autobusom z Prahy do Bratislavy, som akosi nebola pripravená ani ja. Všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň na to, aby si človek niektoré veci uvedomil.

Minulý týždeň sme podali trestné oznámenie za status zverejnený na sociálnej sieti, na oficiálnej stránke opozičného lídra. Pocity mám z toho rôzne a pýtam sa samej seba, či je správne takéto trestné oznámenia podávať alebo nepodávať.

Uplynulý týždeň sa niesol predovšetkým v duchu vytvárania nových strán a preskupovania niektorých starých strán do novej strany. Neostáva mi preto nič iné, než k tomu napísať komentár.