Reťazec situácií, ktoré väčšina ľudí neznáša. Pre mňa majú vôňu domova. Batožina na vozíkoch, hrkotanie koliesok na kufríkoch príručnej batožiny. Ešte aj predražená letisková káva má chuť dobrodružstva. Rad na check-ine a rozjímanie nad tým, kto asi kam ide. Rodinky na letné pobytové destinácie, deti s ružovými kufríkmi, backpackeri s podobne zababraným ruksakom, ako mám ja, vystrojení outdooristi v trekingovej obuvi a goratexe, manažéri v oblekoch a kravatách na prioritnom check-ine...

V jeho obľúbenej kaviarni na rohu Grösslingovej a Bezručovej mu prinesú kávu po krátkej chvíli. Bez objednávania – vedia, akú má rád. Spokojný štamgast s typickou iskrou v oku rozpráva nielen o svojej novej knihe. Milan Lasica.

Ombudsmanka Jana Dubovcová mala väčšinu života šťastie na prácu, ktorá ju zaujímala, takže občas len ťažko rozlišovala medzi pracovným a súkromným časom. V novej funkcii končí etapu, keď študovala spisy a robila si prehľad a začína pripravovať potrebné zmeny.

S kávou v plastovom pohári sedím na lavičke pred hotelom v austinskom Downtowne. Káva je slabučká žbrnda, no ja si vychutnávam ranné ticho. Už onedlho budú všade naokolo hučať gitarové riffy, dunieť basové linky a ulice sa budú otriasať ťažkými beatmi. Naozaj všade naokolo, na festivale SXSW je ticho luxusom.

Prečo vznikli kaviarne práve v arabskom svete? A prečo je najvyššia spotreba kávy na jedného človeka práve vo Fínsku? Nuž, asi preto, lebo islam zakazuje a fínske zákony výrazne obmedzujú požívanie alkoholu. A kam alkohol nemôže, pošle kávu.

Nedávno sme tu (v čísle 24/11) načali voňavú tému kávy a kultúry jej prípravy a pitia. Vieme už, ako rozoznať dobrý podnik a dobrého baristu, ktorý vie pripraviť dobré espresso. Lenže kávičkár chce skvelú kávu piť aj doma, prípadne vo svojej kancelárii.

Dlhé roky sa u nás pila len zalievaná káva, nie celkom správne označovaná ako turecká, turek. Pri degustácii a hodnotení kvality sa zalievaná káva stále používa, my si s ňou však už nemusíme kaziť žalúdok, žlčník ani umelecký dojem.

Dúšok rannej kávy je pre nás národným ekvivalentom raňajok. Môže nám chýbať čokoľvek, chlieb, maslo, hoc aj nedostatkové mlieko, ale nemať hrnček horúceho stimulujúceho nápoja na prebudenie, to je záruka zlého začiatku dňa. Pamätám si, ako moji starí rodičia, moji rodičia a všetci dospelí ľudia, ktorých som okolo seba videla ako dieťa, pili šálku po šálke a pritom sa rozprávali. Keď niekto prišiel na návštevu, hneď sme postavili na kávu. Pretože ponúknuť kávu je rovnaký rituál, ako objať blízkeho či pozvať návštevu dovnútra.

Skoro všetci sme v detstve pili kakao, skoro všetci dodnes jeme čokoládu, skoro všetci pijeme kávu. Prečo nám práve tieto veci tak chutia, ako na nás pôsobia, kde sa pestujú a odkiaľ pochádzajú najkvalitnejšie odrody? A ako je to s ich účinkami na naše zdravie? Škodíme si kávou a čokoládou, alebo ani nie?


Kaviarenská kultúra, ale aj biznis sa na Slovensku utešene udomácňujú. Stále v našich mestách nájdeme lokály, kde vám urobia zalievanú kávu do „horčičáka“, ale aj náročnejší kávičkári si už môžu prísť na svoje.