„Ak si niekto povie, že snaha je zbytočná, lebo sa aj tak nič nezmení – to je tá najhoršia forma existenciálneho krachu.“ Slová vyslovené krátko po nedávnych voľbách? Omyl. Takto sa nám v novom dokumente prihovára jeden bývalý disident.

Na Slovensku je po druhej volebnej prehre v demokratickom tábore „blbá nálada“. Treba sa odsťahovať? Žiť len svoj osobný život? Alebo si pripomenúť, že aj po najtvrdšom mečiarizme svitla nádej? Martin Bútora, František Mikloško a Peter Zajac.

Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.

V Poľsku dve volebné obdobia autokraticky vládla strana PiS, mala parlament, prezidenta, štátne médiá, súdnictvo. A predsa tam vlani vo voľbách zvíťazila opozícia. Ako? V čom je ten príbeh pre nás poučný? Vysvetľuje poľský novinár Aleksander Kaczorowski.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Počas režimu bol tvárou normalizácie a hlasom lacných estrádnych programov. Dnes je z neho popkultúrna ikona. Prečo?

Fedora Gála by sme bez váhania zaradili k elitám. Alebo, aby sme ho neurazili floskulou, aké nemá rád, tak do hŕstky statočných, ktorí aj napriek sklamaniam veria v dialóg a vývoj spoločnosti – bolestný, ale pozitívny. Čo si myslí o hodnotách a lídroch Slovenska?

Boli to dni pravdy. Keďže predseda parlamentu, minister školstva, a napokon aj predseda vlády ostávajú napriek neférovému ukončeniu vysokej školy vo funkciách, povedali sme o sebe niečo dôležité. A to najmä pre budúcnosť.

Je problém, ak politik tlačí na verejnoprávne médium a prejde mu to a voliči mu to nespočítajú, hovorí pre .týždeň bývalý predseda Rady RTVS a dnes poslanec parlamentu za Za ľudí Miroslav Kollár.