Týždeň čo týždeň sa dá do .týždňa písať o témach, ktoré lomcujú slovenskou spoločnosťou alebo svetovým dianím. Alebo mnou samým. Aj v týchto dňoch by sa dalo niečo poznamenať o tom, že slepý pes komondor maďarského politika Baloga určite dobehne aj slovenského politika Jánoša. Ani rozoberanie témy antimobilov by nebolo na zahodenie. Lebo ak sú dnes novinkou a znamením odporu proti mainstreamu, tak zanedlho budú antimobilmi v ich najpravejšom význame slova, lebo všetci túžia byť in. Za zmienku by určite stálo aj rozhodnutie súdu o manželoch Hrotákovcoch, ktorí svojho času chodili na stretnutia do klubu bezdomovcov HĽA ČLOVEK v bratislavskom kláštore. Lenže si hovorím, že by to už konečne chcelo nejakú emocionálne odľahčenú tému, aby v tom pravidelne nezostával Pišta Vandal sám.

Aj seriózny mienkotvorný časopis musí občas písať o tých najdôležitejších veciach. Nemyslím tým politiku.

Nočná mora záhradkára vyzerá často takto: Jedného rána otvorí vrátka do záhrady a uvidí čosi, čo sa bolestne podobá na béčkový horor Smrtiaci sliz. Rozdiel je len v tom, že nejde o zmutované slimáky, ale o skutočné živočíchy z mäsa a slizu.

Pápeža Františka občas označia za ľavicového. Pravda je však trochu komplikovanejšia. A dôkazom je práve hlavný argument jeho údajnej ľavicovosti. 

Hudba a jej ľudia. Ak má človek festivalový backstage pass, vidí festival spoza pódia, ale to nie je podstatné. Najzaujímavejšie sú stretnutia s ľuďmi. S hudbou a s jej ľuďmi.

Do skotského plebiscitu za nezávislost, nesouhlasní říkají odtržení, zbývá pár dní a navzdory nadšeným prázdninovým oslavám a festivalům staronové národnosti, jež příchod nemilosrdného podzimu ukončil, mají odpůrci při deseti procentech nevyhraněných voličů stále ještě navrch (53: 47).

Sedím na terase hotela vysoko v albánskych horách, kam som vyrazil pár hodín po tom, ako sme odohrali koncert na Pohode. Tento ročník som festival videl vlastne iba z kokpitu lietadla, pretože som celé tri dni pilotoval vyhliadkové lety.

Keď mala moja sestra premiéru filmu Krehká identita v Slovenskom dome v Prahe, premietač zabudol dať dolu kryt z premietačky. Film bol, až na malý krúžok v strede, úplne rozostrený. Keď to sestra zbadala, zhíkla: „Ale takto som to nenatočila!“ Premietač sa na ňu otočil a bez mihnutia oka jej oznámil: „Ale natočila. Vy točíte takéto rozostrené zábery.“ „Ach,“ vzdychla sestra a bezvládne padla do kresla. Srdce jej búšilo a v hlave počula len hukot. Siahla po whisky na stole a už sa do konca filmu nespamätala. Keď po čase premietač zistil, že to on sám zabudol dať kryt z premietačky dole, nepovedal ani mäkké f.

Fín, ktorý nepozná jej meno, pravdepodobne neexistuje. Legendárnymi sa stali najmä jej muminovské príbehy, ktoré boli preložené do tridsiatich jazykov. Tento mesiac si pripomíname sté výročie narodenia Tove Jansson.