Odišiel mi kamarát. Na večnosť, vrátil sa k Stvoriteľovi. Pustovník z paneláku, chlap, ktorý bojoval dobrý boj. Paľko Gábriš, evanjelický farár, rozhlasový kolega, teológ, spisovateľ, priateľ. Keď nad ním premýšľam, premýšľam o všetkých dobrých chlapoch.

Napísať knihu, to je veľká paráda. Ešte väčšiu radosť má však autor z toho, keď kniha skutočne uzrie svetlo sveta. Zrazu ju držíte v rukách, oňuchávate, cítite papier, tlačiareňskú čerň, lepidlo použité vo väzbe i kov oceľového noža rezačky.

Kedy ste naposledy sedeli na múriku? Múrik je fenomén. Na múriku pred Filozofickou fakultou sme sa stretali po prednáškach a diskutovali o zmysle života. Tu sme si tiež dohadovali rande s mojou manželkou, vtedy ešte spolužiačkou. Čo som sa tam na ňu načakal!

Hodnota príbehov, kníh, umeleckých diel i ľudí má svoje vrcholy i pády. To, k čomu teraz obdivne vzhliadame, môže byť o pár rokov na smiech tak, ako zvonové gate v spaghetti westernoch zo sedemdesiatych rokov. 

Pred rokmi som brigádoval v redakcii jedného skrachovaného denníka. Bol som na kultúre a za celé leto som zarobil asi dvadsať eur a prejedol a prejazdil dvesto. Neprekážalo mi to, bol som plný nadšenia, podporoval som predsa kultúru.

Milí priatelia, nahota je fenomén. Nahota predáva, vzrušuje, poburuje, dráždi. Nahota novorodenca je oslavou života. Nahota mŕtvych je manifestom ľudskej krehkosti. Ženská nahota je zmyselná, nahota mužov je smiešna. Nahota inšpiruje. 

Milí priatelia, rád by som paušalizoval a hovoril o ľudskom poznaní, ale nedá sa. Kým jedni trieštia atóm, druhí sa nevedia podpísať. Niekde na pomedzí týchto extrémov stojím ja, Pišta z Jura, a snažím sa z môjho povrchného poznania vyťažiť maximum. 

Premýšľam o mužskom svete. Aký je? Je to pekný svet? Je to svet zaťatých pästí, alebo iskriacich očí? Neviem. Keď som bol chlapec, najmužskejší z mužských svetov bol staničný bufet na svitaní.

Milí priatelia, objektívna pravda vraj neexistuje. Všetko je otázkou postoja. Poznáme ten kreslený vtip, dvaja sa pozerajú na rovnaké číslo, no každý z inej strany. Jeden vidí deviatku, druhý šestku. Obaja majú pravdu, no ako vyrátajú rovnicu svojho života? 

Dlhé roky som bol abstinujúcim kávoholikom. Prvú kávu som vypil u babky. Bol som fafrnok. Bola to bezkofeínová „neska“. Pseudokáva, ktorá však vôňou naplnila celú kuchyňu.