Minister chcel rozseknúť mafiánsko-korupčné klany na ministerstve obrany, ako neskúsený politik však zvolil krajné riešenie. Pre odpočúvanie novinárov bol napokon Ľubomír Galko odvolaný. Politik SaS urobil chybu, po kanáloch by však mali chodiť iní.

„Editori sa vždy chcú zbaviť repetícií, no ja ich mám rád. Opakovanie je súčasťou poézie, takže sa nikdy neváham opakovať.” Vskutku, nová kniha Michela Houellebecqa je zopakovaním všetkých doterajších trikov, ktoré sa zaslúžili o Francúzov hviezdny status.

Včera som použila násilie. Dala som človeku facku. Prvýkrát od základnej školy (a aj vtedy to bola sebaobrana), som zaútočila. Kým vo mne bol ten jed, bola som na seba pyšná, dnes mi to pripadá hlúpe.

Dajte Talianovi loptu a on s ňou okamžite začne robiť kúsky, aké svet nevidel. Podobné je to aj pri jedle. Zoberme si len také syrové lopty a loptičky, ktoré Taliani volajú mozzarella.

V roku 1998 vychádza šiesty album fantastickej Britskej kapely Pulp-This is Hardcore. Po veľmi úspešnom „different class“ čakali všetci ďalšiu porciu tanečnej zábavy v rozmarnom štýle Jarvisa Cockera, parodujúceho britský triedny systém.

Keď sa v októbri predstavovali kráľovnej Margaréte II. noví dánski ministri, dal nastupujúci minister rozvoja najavo svoj vzťah k ekológii tým, že do paláca prišiel na miniatúrnej trojkolke na elektrický pohon. Elektromobil však nedokázal uraziť tridsaťkilometrovú vzdialenosť bez toho, aby mu došli batérie. Minister preto naložil elektrické minivozidlo do prívesu, tri štvrtiny cesty ho ťahal za svojím benzínovým Citroënom a nasadol naň až vo chvíli, keď sa priblížil k televíznym kamerám. Počas tejto akcie vyprodukoval viac uhlíkových emisií, ako keby celú vzdialenosť absolvoval v normálnom aute.

Bola nedeľa ráno a v bavorskom Pasove panovala krásna jeseň. Bol som odpočinutý a mal som dobrú náladu, aká napokon zodpovedala aj slnečnému počasiu, ktoré vôbec nepripomínalo, že je začiatok novembra.

Andrej Šeban: Bezvetrie (Universal, 2000)

Na mojom pracovnom stole leží odznak. Dostal som ho pred piatimi rokmi, keď sme v Bratislave na Dunajskej ulici odhaľovali sochu Júliusa Satinského. Na odznaku je Julo, ako si furtácky naťahuje traky na svojich širokých nohaviciach. A pod ním text – hláška, ktorú často a rád opakoval v časoch dobrých aj zlých: „Na našej ulici je sloboda“.

Pomaly človek, aby sa bál otvoriť počítač, aby na neho nevyskočila nejaká takáto prosba: „Ahojte, veľmi vás prosím, dajte like na túto našu fotku a pošlite to svojim kamarátom na FB nech dávajú like, ďakujem. Môžeme vyhrať ozvučenie našej skúšobne za 500 eur.“