Je mi cťou, že tu smiem byť s vami pri slávnostnom otvorení roka na jednej z najlepších univerzít sveta. Sám som univerzitu nikdy neskončil. Ak mám priznať pravdu, toto je najbližšie, ako som sa dostal k promócii. Dnes vám chcem vyrozprávať tri príbehy zo svojho života.

Ak sa nejaký slovenský producent rozhodol dokázať, že aj v našom neprajnom prostredí dokáže nájsť peniaze na veľký televízny projekt, spravidla svoje úsilie koncentroval na tému záchranárov. Najprv to bola Horská služba, o päť rokov neskôr Záchranári. Boli to série asi s desiatimi epizódami, z ktorých každá stála ako jeden film.

Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a pol šiestou – aj teraz, cez sviatky (festival Dashain). Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej.

Keby bolo išlo všetko podľa plánu, už pred 20 rokmi sa mal stať vrcholným nemeckým politikom. Lenže vtedy stroskotal. A tak sa zdalo, že starnúci konzervatívny euroskeptik dožije v politike na periférii. Ale Peter Gauweiler mieri opäť na vrchol.  

Bolo to ešte niekedy v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, keď som si prečítala esej Václava Havla Moc bezmocných. Komunistickým režimom bola, samozrejme, zakázaná a šírila sa len ako samizdat.

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

V posledných rokoch rozdávam mladým ľuďom rôzne rady. Zvyčajne začínam takto: „Mám trochu čudný pocit, keď vám hovorím, ako naložiť so svojím životom, no keďže som plešatý, je vám azda jasné, že som starší a dosť ustarostený.“

Náš policajný zbor je zaujímavý zbor. Je to jeden z mála zborov, ktorý za celý život nezaspieva spoločne ani notu a ani sa nestretne na jednom pódiu, aby aspoň spoločne mlčal. Nie je to jediná zaujímavosť tohto telesa. Aj v ňom je cítiť trend z orchestrov, že mnohé mužské stoličky obsadzujú postupne ženy, a to dokonca aj v sekcii prvých huslí.

Slovensko má novú politickú ságu, tentoraz s názvom euroval. Napriek tomu, že podporovatelia jeho schválenia majú v parlamente jasnú väčšinu, reč je o predčasných voľbách. Aké sú teda možné scenáre?

Aj oni majú na titulke celebrity, no napriek tomu nejde o klasický bulvár. V týždenníku Plus 7 dní si môže každý nájsť svoje: úradník, upratovačka aj milovník histórie. A funguje to dokonale.