Od chvíle, ako česká polícia spustila veľkú policajnú raziu, ktorá zatiaľ vyvrcholila pádom premiéra, sa už niekoľkokrát napísalo, že je to tragikomédia. Aspoň v línii príbehu, v ktorom milenka premiéra zariaďuje, aby vojenská kontrarozviedka sledovala jeho ženu, to tak určite je. Ale osud samotného Petra Nečasa, spôsob, akým sa zavŕšila jeho politická kariéra, je jednoznačne tragédiou. Vo vzduchu sa vznáša otázka, či politika nie je remeslo iba pre určitý typ ľudí: alfa samcov. K nim Nečas nikdy nepatril – ani vtedy nie, keď sa o to snažil.

Prijať dar a niečo darovať je rovnako zodpovedné gesto. Nikdy nezabudnem, ako nám rodičia vštepovali do hlavy pri každom, aj malom podarúnku: „Poďakoval si sa?“. Aby sme si vážili všetko, čo dostaneme. Ďalší stupeň dobrej výchovy bol: myslieť na iných a podeliť sa.

Ráno vstala a vypila malú kávu. Betón v jej dome je ešte stále čerstvý. Magaly, jej dvaja synovia a manžel žijú v dome, ktorý sa ešte stále stavia. Žijú takto už sedem rokov. Steny rastú pomaly, kúsok za kúskom, a rovnako pomaly sa inštalujú rôzne rozvody a vedenia. Každý deň cítia, že koniec toho všetkého je o deň bližšie. Ale každý deň prežívajú aj starosti kvôli tomu, aké materiály zase chýbajú. Dnes im chýba cement a piesok. Dali dokopy peniaze, ktoré ešte majú, a rozhodli sa navštíviť zásobovacie centrum. Zavolali ma, aby som išla s nimi.

V rámci nášho rozvojového slovensko-kenského projektu koordinujeme tri nutričné centrá na pobreží Kene – v Kwale, Tiwi a Mkongani. Pri tom poslednom mieste sme vždy nútení pridať poznámku: „Pánu Bohu za chrbtom“.

Sleduje ho vlastný sused. Nikto mu to nepotvrdil, nečítal to v žiadnej správe a nemá ani žiadnych kamarátov medzi policajtmi, ktorí by ho varovali. Nie je však hlúpy. Kedykoľvek otvorí dvere na svojom dome, zbadá, ako sa iná hlava vo vedľajších dverách pohne. Keď je vonku pred domom, či už prichádza, alebo odchádza, trikrát z piatich prípadov stretne staršieho muža, ktorý žije v jeho susedstve. Tvári sa, že zase raz polieva. Kvetináče sú pritom plné vody, ale on stále polieva a polieva.

„Před mými zraky běží datum 16. května 1945, kdy se s nesmírnou slávou vracel prezident Beneš z emigrace do vlasti. „Ať žije! Ať žije!“ volal mu vstříc náš lid ze všech koutů naší země. Václavské náměstí bylo naplněno hlava na hlavě, když z tribuny se ozval jeho hlas. A 25. února 1948 prochází ozbrojená milice pražskými ulicemi a na čele má napsáno: „Ukřižujte ho!“. A Staroměstské náměstí je naplněno hlava na hlavě.“ (Lukavská, J.: Deníky z let 1925 až 1954. Eroika, Praha 2013, str. 357)

Situácia spred 50 rokov sa v Keni minulý mesiac zopakovala. Proti sebe stáli Odinga, bojovník za pozemkovú reformu, a bohatý prominent Kenyatta, ktorého rodina vlastní obrovské pozemky a má sa zodpovedať pred Medzinárodným trestným súdom za zločiny proti ľudskosti. Kto zvíťazil? Kenyatta.

„A čo sa dialo vtedy u nás?“ Možno aj vám prebleskla v hlave niekedy táto otázka. Trebárs pri sledovaní historického filmu, čítaní historického románu z obdobia antického Ríma alebo priamo pri návšteve „večného mesta“.

V Egypte sa uskutočnil vojenský prevrat, ktorý zvrhol islamistického prezidenta Muhammada Mursího. Ten sa ocitol v domácom väzení, strážený vojakmi. Kto je nová (dočasná) hlava Egypta Adlí Mahmúd Mansúr?

V historickom centre Sarajeva vládne idylka, známa z miest okolo Stredozemného mora. Ľudia korzujú, popíjajú kávu a turisti nakupujú suveníry na čaršiji – v mestskom jadre, postavenom v štýle osmanských miest. Turistov je tu viac než domácich. Väčšinou Turci v usporiadaných zástupoch.