Koncom 19. storočia začala na Slovensku dozrievať generácia politikov, ktorá už mala dosť pasivity martinských bardov okolo Vajanského a namiesto večného čakania na spásu z Ruska začala poškuľovať skôr po Prahe.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Keď som mal asi osem rokov, môj o sedem rokov starší brat doniesol domov nahrávku Louisa Armstronga. Povedal mi, že je to černoch, trubkár, a ak chcem hrať na trúbke, mám ho počúvať.

Kde je vlastne to šťastie? Prečo sa nedá lokalizovať? Prečo sa nedá naplánovať? Alebo aspoň kúpiť, či vybártrovať? Sedím na letisku, idem do Nepálu a mnohým doma na Slovensku sa zdá, že to mám vyhraté. Že mám šťastie zabezpečené. Že pri mojom spôsobe života to jednoducho nemôže byť inak.

Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!

Bol som na svadbe mladej známej, ktorá si brala celebritného dídžeja. Krásny veľký stan, olivová záhrada. Prehodil som pár slov aj s Kate Mossovou a jej mužíčkom, sledovaný nesúhlasným pohľadom mojich dvoch detí a ich matky. Aix-en-Provence je krásne staré mesto, ale cez víkend je preľudnené.

Mám rada také normálne mestá. Také mestá, ktoré nezdobia turistické ceduľky, ale šnúry bielizne s voňavými obliečkami, ktoré visia až celkom nad chodník. Mám rada, keď sa pod tými obliečkami hrajú deti futbal a obďaleč sedí babka na stoličke, ktorú si ráno vytiahla pred dom a celý deň pozoruje svet.

Aj vy by ste radšej trávili viac času so svojimi deťmi? Koľkokrát ste si za posledný rok pomysleli – teraz budem intenzívne pracovať, všetku energiu vrhnem do plnenia povinností, aby som mal neskôr voľno, a POTOM všetok čas venujem svojej rodine. Koľkokrát si to za posledných 10 rokov takto vo svojom vnútri povedal? Podľa mňa zakaždým, keď odchádzal od svojej rodiny na tréning či zápas. Má to však jeden háčik. Žiadne POTOM už totiž nemusí byť. Nebolo ani v prípade Paľa Demitru, ktorý rozbiehal svoju avizovanú poslednú profisezónu. Posledných zopár desiatok zápasov, a potom už len radosti života. Po tejto sezóne plánoval už len rodinu, výchovu dvoch krásnych detí a podporu mládežníckeho hokeja.

Majstrovstvá sveta v atletike sa skončili. Čo sme sa z nich dozvedeli? Niečo o tom, že šampionát sa dá úspešne zorganizovať aj v „neatletickej krajine“, niečo o tom, že výkonnosť stagnuje, či dokonca mierne klesá, a niečo o postavení Slovenska.

Poľnohospodárstvo je jeden z posledných sektorov ekonomiky, ktorý je málo dotknutý privatizáciou. Ale mení sa to. Pôdu už dlhšie skupujú bývalí politici, právnici a popri nich sa tu usadili aj mnohí cudzinci. Medzi nimi dominujú Holanďania a Dáni. No prečo práve oni?