Fakt, že dnešné Slovensko odoberá niektorým ľuďom občianstvo proti ich vôli, je všeobecne známy. Ale obeťami nie sú len tí, ktorých postihol Ficov protizákon, reagujúci na udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom. V legislatíve máme ešte od čias socializmu iné podivné dedičstvo.

Markíza a Joj majú novú hračku, s ktorou medzi sebou súperia. Sú to vlastné sitkomy, kde mala posledné roky výsostné postavenie hlavne Joj. K jojkárskym Profesionálom a Kutyilom túto jeseň pribudnú – Zita na krku na Markíze a až dva na Joj: Hoď svišťom a animovaný LokalTV. Aj keď by sa zdalo, že ide o jednoduchší žáner, nie je to pravda.

Minister obrany Ľubomír Galko sa vyjadril, že naša armáda je nespôsobilá na boj a nedostáva z rozpočtu dostatok finančných prostriedkov, aby sa spôsobilou vôbec stala. Ako pokračovanie tohto konštatovania odbúrava alebo plánuje odbúrať kľúčové zbraňové systémy. Chce zlikvidovať vojenské letectvo, nadzvukové aj podzvukové, tanky aj vrtuľníky. Počíta s tým, že slovenská armáda nebude určená na obranu vlastného územia, ale bude sa iba v obmedzenej miere, ako doteraz, zúčastňovať na zahraničných misiách spojeneckých vojsk NATO či v rámci OSN a pod.

V roku 1989 sa dal povojnový svet do pohybu. Spočiatku sa zdalo, že pravdu mal nemecký filozof Jürgen Habermas, ktorý hovoril o dobiehajúcich revolúciách.

Prodigy: Music for the Jilted Generation (XL Recordings, 1994)

Narodila sa v Holandsku, vyrastala v hipisáckej sufijskej komunite v Arizone, od roku 2006 žije v Bratislave a veľmi rada má Košice. Ľudia na Slovensku – na rozdiel od Holanďanov – podľa nej majú pocit, že verejný priestor je niečo cudzie. Fotografka Illah van Oijen.

Druhá svetová vojna ožíva a žije. V kluboch vojenskej histórie (KVH). Na Slovensku začali intenzívne vznikať po roku 1990, dnes ich je asi dvadsaťpäť, niektoré majú (zatiaľ) len dvoch členov, iné pár desiatok.

Dvanásteho augusta som spolu s kapelou dorazil na piešťanské letisko, dejisko veľmi pekne sa rozrastajúceho festivalu Grape, aby sme zahrali prvý koncert na Grape Stagei. Po zvukovej skúške a odohranom koncerte mojich domovských Teskohippies som sa zmenil z účinkujúceho na návštevníka Grapu so všetkým, čo k tomu patrí.

Muziku milujem údajne už od materskej škôlky. Môj otec je z Macedónska, ale bola to mama, ktorá mala veľmi rada hudbu.

Prípad Hedvigy Malinovej je súčasťou môjho života už piaty rok, a vtedy na začiatku som si nemyslela, že tak hlboko do neho zasiahne.