Riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete hovorí, že časť jej práce sa týka toho, čo v divadlách bude, a druhá toho, čo už bolo. Minulosť archivujú, budúcnosť pomáhajú pripravovať a súčasnosťou sa nechávajú elegantne unášať. Na vlastnú tvorbu jej zostáva len veľmi málo času.

Čo je hlavný „business model“ našej ekonomiky? Zahraničný obchod. Po potkýnaní sa v deväťdesiatych rokoch sa Slovensku v novom tisícročí podarilo vykročiť k prudkému rastu ekonomiky, ktorý bol založený na vývozoch. Dovezené zahraničné investície vyhnali hore produktivitu, pretože sme okopírovaním výrobného procesu a dovezením technológií dokázali držať krok s oveľa vyspelejšími ekonomikami. Prudko sme ich začali dobiehať, preskočili sme Maďarov a výrazne sme sa priblížili aj našim českým susedom. EÚ ako koncept bezbariérového obchodu bol pre nás presne tým pravým orechovým.

V Galérii Satelit na Kollárovom námestí v Bratislave možno v tomto období vidieť výstavu, ktorá neudivuje úchvatnými artefaktmi, neprovokuje šokujúcimi inštaláciami a predsa je nesmierne zaujímavá.

Nechýba ani na jednom vianočnom stole. Gazdinky si preň robia hlavu, vymieňajú si recepty ako divé, pečú ho s náležitým predstihom. Lebo tie, čo zmeškajú pravý čas, môžu medovníkom pri Štedrej večeri akurát tak rozbíjať orechy.

V Bratislave, konkrétne na Katedre filmovej a televíznej tvorby VŠMU, sa minulý týždeň konal tretí ročník festivalu Visegrad Film Forum. Zúčastnil sa na ňom aj známy švajčiarsky dokumentarista, režisér filmu Vojnový fotograf Christian Frei.

Pomaly zabúdame na to, že telo treba pestovať rovnako starostlivo ako myseľ. Nejde o tehličky na bruchu a pekný zadok, ale o prirodzený a zdravý pohyb, ktorý rešpektuje danosti nášho tela a prepája pohyb s vnímaním. Pomôcť nám môže Feldenkraisova metóda.

Keby sa jeho príbeh skončil v roku 1998, dnes by bol žurnalistickou ikonou. Po páde Mečiara sa však zaplietol s tajnou službou aj s mafiou, takže z hrdinu je razom obyčajný hochštapler. Právom?

Pred deväťdesiatimi rokmi v Bratislave dokončili nové sídlo organizácie YMCA. S touto budovou je však popri jej vlastnom pohnutom osude spojený aj príbeh jedného zaujímavého Bratislavčana.

Osloboďte sa od pocitov nespokojnosti! Tvoriť môžete, aj keď sa na to necítite. Akceptujte svoju nechuť do práce a použite zopár našich trikov na rozhýbanie.

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.